Zimný smog. Ako nám škodí a čo môžeme robiť?

Pinterest LinkedIn Tumblr +

Možno ste si všimli pri pozeraní správ v televízii, ako ľudia najmä v ázijských krajinách nosia na tvári rúška, keď kráčajú po ulici. V tomto prípade nejde o ochranu pre vírusmi, ale snaha minimalizovať smog v ovzduší. Teda jeho nepriaznivé účinky na naše zdravie. Možno to napohľad vyzerá prehnané, zbytočné, ale odborníci upozorňujú – zimný smog nám naozaj škodí.
„Zimný smog obsahuje okrem oxidov dusíka a oxidov síry najmä prachové častice. Akútne zdravotné  účinky, ktoré prichádzajú do úvahy práve pri smogových situáciách, sa prejavujú vo forme dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla a vyvolávajú kašeľ a pocit tlaku na hrudi,“ súhlasí MUDr. Kvetoslava Koppová z Odboru hygieny regionálneho úradu verejného zdravia.
Mali by sme rúška nosiť aj my? Ako vlastne vzniká zimný smog a ako nám škodí?

 

Čo je zimný smog?

Keď je chladné a hmlisté počasie, dochádza k inverzii. Nečistoty vo vzduchu sa hromadia veľmi nízko nad povrchom zeme a hmla tak obsahuje množstvo škodlivín. Napríklad zlúčeniny síry a aromatické uhľovodíky, ktoré sú často rakovinotvorné. Vo vzduchu sa tiež nachádza popolček z vykurovacích telies, komínov a mnoho prachových častíc. Tie „napomáhajú“ lepšie prenikať škodlivinám do nášho organizmu.

Oblasti, kde sa veľa vykuruje, ako horské doliny a kotliny, sú zároveň oblasťami, kde sa vyskytujú inverzie najsilnejšie a najdlhšie. To spôsobuje, že vrstva nad zemským povrchom sa de facto nehýbe a všetky znečisťujúce látky sa koncentrujú vo výške, v ktorej bežne dýchame. Podľa odborníkov zo zdravotníctva tak dochádza  k prekračovaniu maximálnych prípustných hodnôt znečisťujúcich látok stanovených z hľadiska ochrany zdravia ľudí.zimný smog

 

Komu a ako škodí?

Všetky tie nečistoty a škodliviny samozrejme vdychujeme, čo určite nepomáha. Ohrozené sú najmä detitehotné mamičky, tiež starší ľudia, a napokon aj alergici, astmaticidiabetici. Zimný smog im škodí a zaťažuje dýchacie cesty, dokonca aj u zdravých ľudí.

Najviac nám škodia malé častice s veľkosťou pod 10 mikrónov. Ak sa dostanú do pľúc, spôsobia problémy. Aj napriek tomu, že naše pľúca sú úžasný stroj a vedia podobné čiastočky veľmi dobre likvidovať. Ak sa však pohybujem často a dlho v ovzduší plnom smogu, pľúca nestíhajú čistiť a dokonale pracovať.

Dráždenie slizníc horných dýchacích ciest spôsobuje ich silnejšie prekrvenie. Tým sa vytvára priestor pre kolonizáciu vírusmi a baktériami a ich následné rozmnožovanie, ktoré môže spôsobiť  akútny zápal dýchacích ciest. Úrad verejného zdravotníctva SR upozorňuje, že u alergikov môžu smogové situácie viesť  k vyvolaniu astmatického záchvatu a u osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy  k zhoršeniu aktuálneho zdravotného stavu.

perzeidy park tmavej oblohy a svetelné znečisteniePrečítajte si tiež
Svetelné znečistenie a parky tmavej oblohy.

 

Čo treba robiť a ako sa chrániť?

V obdobiach, keď je naozaj chladno a vonku hmla, vetrajte byty, domy a kancelárie len krátko a intenzívne. Ideálny čas je okolo poludnia, kedy bývajú koncentrácie smogu najnižšie. Najviac škodlivín je vo vzduchu ráno približne do desiatej hodiny a potom neskôr popoludní od 16-tej hodiny.
Tiež v tom čase nešportujte vonku a skráťte pohyb v znečistenom ovzduší. „Treba čakať na zmenu poveternostnej situácie a na výmenu vzduchových más, napr. na silnejšie vetry, ktoré znečistené masy rozfúkajú. Preventívne je možné urobiť opatrenia – znížiť množstvo exhalátov zo zdrojov akýmkoľvek spôsobom, napr. nevpúšťaním áut do centier miest, odstavením kotlov na pevné palivo a pod. Pasívne sa možno brániť najmä tým, že sa nebudeme pohybovať vonku, najmä v centrách miest,“ radí pre portál Veda na dosah profesor László Miklós, vedúci Katedry UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj.

V úvode sme písali o Ázijcoch, ktorí bežne nosievajú rúška, aby sa chránili pred smogom. Ide však najmä o megamestá, kde je smogu skutočne príliš veľa a poškodzuje zdravie. U nás na Slovensku nie je našťastie podobná situácia v žiadnom meste, hoci zvýšené hodnoty sú častejšie pozorované v mestách ako Prievidza, Handlová, Žilina, Banská Bystrica, Ružomberok, Martin, Bystričany, Žiar nad Hronom, Jelšava, Prešov, či Košice.

Napokon, spomínané rúška nie sú ani dokonalou ochranou – odfiltrujú totiž len veľké častice. Tie bez rúška zachytia tak či tak naše horné dýchacie cesty a buď ich dostaneme von smrkaním alebo sa do pľúc nedostanú.

Foto: Unsplash, Pixabay


Zdielať

About Author

Komentáre sú uzavreté.