Prírodná záhrada v júni.  Včely a iný užitočný hmyz

Prírodná záhrada v júni je naozaj úžasná! Všetko sa láme.  Letný slnovrat, prvý letný deň, magický svätojánsky deň, večer a noc, Medardova kvapka, ktorá na nás kvapká. Nie síce 40 dní podľa pranostiky, a nie kvapká, ale leje.  Ale aj neuveriteľné horúčavy a sucho, ktoré striedajú silné prehánky.  Tiež je to obdobie oberania ovocia, pokračovanie rojenia včielok, medobrania, kvitnutia lipy a veľkého množstva rôznych byliniek.

Naša prírodná záhrada v júni

knihy Hanky Sekulovej„V mesiaci jún sa každým rokom mení naša prírodná záhrada na jedlú a liečivú džungľu. Do slova a do písmena. Taký jedlý liečivý súkromný miniles,“ rozpráva s nadšením Hanka Sekulová, autorka dvoch kníh o prírodnej záhrade, ktorá navyše získala certifikát ukážková prírodná záhrada.
Začiatkom mesiaca sme sa učerešňovali. Popri kompletnej očiste krvi pomocou čerešňovej skoro monodiéty, pri ktorej sme denne skonzumovali na kilá našich sladučkých a zdravých plodov, bez pridanej červíčej nutričnej hodnoty.  Podelili sme sa so susedmi, rodinou, drozdíkmi.
Na svoje si prišli aj včielky, osy a iní maškrtníci.  Spoločne s nami maškrtila aj sršnica, ale mierumilovne. Vedela, že jej nič nehrozí. Navyše sršne držia pod kontrolou agresívnejšie osy.  Netreba sa báť.
Záhrada v júni – to je aj veľmi dobrá úroda jahôd. Domáci samozber každý druhý deň.
V tieto dni sa zasa asi prejeme ríbezlí. Dozrievajú višne, ktorých je tento rok tiež veľmi veľa. To bude prírodných vitamínov :-).
Provokujem pravda? 🙂 Ale veď každý, kto má kúsok záhrady, má možnosť pestovať si vlastné zdravé plody. Ríbezle, maliny, egreše, jahody  sú veľmi nenáročné a vďačne prijmú aj miesto na terase, alebo balkóne.   Navyše pekne vyzerajú. Dáte sa nahovoriť?

Ak nemáte možnosť vypestovať si takéto ovocie,
prečítajte si článok
Samozber marhúľ, čerešní, višní, čučoriedok a malín.

čerešne
Čerešňobranie…

Z plodovej zeleniny začíname oberať uhorky a cukiny. Z cesnakových stvolov, ktoré oberám, aby cesnak nestrácal silu kvitnutím, som urobila cesnakový skladaný chlebík a pomazánku.
Kvitnú ľaliovky, ktoré sú nielen krásne, ale aj jedlé a veľmi chutné.
Neveríte?  Vyskúšajte.

Svätojánska noc a bylinky

Záhrada v júni ponúka aj priehrštie úžasných byliniek. Hovorí sa, že najlepšie sa zbierajú okolo 24. júna, kedy vraj majú najväčšiu silu. Na svätojánsku noc.
Bylinkou tohto dňa je ľubovník bodkovaný, alebo tiež svätojánska bylinka. Ja z nej pripravujem liečivý svätojánsky olej, ktorý je veľmi vhodný na popáleniny od slnka (a ktorý sa mi práve vylial na klávesnicu a myš, keď som natierala spálené plecia dcérke Miške).
O bylinkách podrobnejšie napíšem a natočíme video v júlovej časti.

Prírodná záhrada v júni. Nazrite do nej:

Svetluška, či mohutný roháč

V júni nám okrem iných užitočných pomocníkov poletujú a svetielkujú aj magické svetielka svätojánskych mušiek. Samček lieta, je menší ale samička je plazivá, vyzerá ako taký plazivý rohatý čert.  Pri tme to však nevidno a tiež svetielkuje éterickým neónom – lákadlom pre samčeka.

Záhrada v júni patrí aj neobyčajnému svadobnému páru. Zvyknú sa k nám zlietavať roháče a roháčice na svadobnú cestu. Roháč je náš najväčší chrobák a je zákonom chránený, pretože je zriedkavý.  No my ho máme v záhrade veľa. Je zaujímavé sledovať tieto ťarbavé lietadlá, ktoré sú také ťažké, že podľa zákonov aerodynamiky by vraj vôbec nemali lietať.  Ale keďže o týchto zákonoch nič nevedia, tak si veselo lietajú. Hlavne samčekovia sú ťarbavejší a tak som ich občas musela zachraňovať pred hladnými zobákmi našich mäsožravých kačiek plemena indický bežec.
Záhrada v júni je plná rôznofarebných motýľov, dravých vážok, lienok, ucholakov, ale aj rôznych iných opeľovačov všetkých veľkostí.

roháč
Zákonom chránený roháč

Záhrada v júni a opeľovače

Záhradka v júni nám dáva veľa svojich darov.  Nie je to však len o premyslenej výsadbe a následnej starostlivosti spolu s prírodou. Veľmi dôležité na to, aby bola úroda, sú opeľovače. Bez opeľovačov sa z väčšiny kvetov nevyvinú plody, ktoré aj dozrejú.  Preto sú opeľovače veľmi dôležitou súčasťou prírodných priestorov a podľa mňa by sme im mali vytvárať vhodné podmienky všade, kde je to len možné.  Napríklad aj v našich záhradách.
Okrem divých opeľovačov, ako sú rôzne čmele, včielky samotárky, dlhozobka, motýle (áno, aj motýle opeľujú), našim asi najznámejším opeľovačom je včela medonosná.
Včielky nám okrem opeľovania pomáhajú aj tým, že nám poskytujú do daru med, vosk, propolis, včeliu kašičku a harmonizujú priestor.  Málokto vie, že aj včelí jed je okrem toho, že môže vyvolať silnú alergickú reakciu, aj silným liekom.
A tak som sa rozhodla, že v prírodnej záhrade by mala byť aj včelia rodinka, alebo včelie rodinky.
Prvú včeliu rodinku sme do záhrady prijali v máji 2012.

včela
Včela medonosná. Dôležitý opeľovač

Podrobnejšie som o včielkach a o našom súžití so včelou rodinkou popísala v mojich knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhradyDarujme si srdce z vlastnej záhrady.

Cesta včelieho roja

V roku 2015 sme zostali bez včielok a tak som nedočkavo vyzerala prirodzene vyletený roj, ktorý by naša prírodná záhrada mohla prijať medzi seba. Do prírodného úľa s pozorovacím okienkom.

3. júna 2016 sme sa konečne dočkali.
Včelár Martin, ktorý je v našej lokalite volaný k vyleteným rojom mi  zatelefonoval, že jeden pekný roj visí na strome v dedine Zlaté klasy.  Že mi ho zvesí miestny včelár Edo (vďaka 🙂 ale že si ho budem musieť odviezť autom sama, lebo sú všetci rozlietaní. Či si trúfam.
Správa ma potešila, ale aj zaskočila. Práve som totiž bola na jednom kurze, kde som sa učila vyrábať prírodné farby. Náhodou hneď, vedľa obce s „mojim“ rojom včiel. Tiež som nemala so sebou vôbec nič ku preprave tak vzácneho a hlavne nevyspytateľného nákladu. Na včielky sme však doma už čakali dlhšie, tak som neváhala a vybrala sa pre roj…

Včeliu rodinku medzitým včelár Edo striasol z konára do staršieho úľa, ktorý mal voľný. Začala moja dobrodružná cesta s úľom plnom nespokojných včelích bytostí. Ani mne by sa nepáčilo, keby ma striasali, zatvorili, prenášali a prevážali. No ale inak sa nedalo.
Moje predtuchy sa vyplnili.  Veľmi skoro som pri šoférovaní začula výhražné nespokojné bzučanie. Potom ďalšie a ďalšie.  Milé včielky našli pri hrkaní cestou niekde medzierku, ktorou mi začali vyletovať.  Aj napriek deke, ktorá starý úľ obaľovala.
No pomoooc.
Rýchlo som hľadala nejaké miesto, kde môžem odstaviť svoje auto, v ktorom mi výhražne poletovali nespokojné bzučky.
Našťastie, včelár Edo zachytil moje zúfalé volanie o pomoc a prišiel rýchlo pomôcť.  Včielky preložil a previezol do našej prírodnej záhrady. Veľká vďaka:-).

včely úľ
Včelia rodinka je už u Sekulovcov a darí sa jej dobre.

Rodinku sme nechali po náročnom dni vydýchnuť a na druhý deň ju prišiel preložiť do nášho domáceho prírodného úľa náš včelár Martin.  Včielky sa rýchlo udomácnili, začali stavať plásty a nosiť medík. Kráľovná usilovne začala znášať do nového príbytku vajíčka – základ novej rodiny.
Včielky chodím stále pozerať cez pozorovacie sklenené okienko na boku úľa. Už som urobila aj prehliadky vo vnútri úľa, či je všetko v poriadku, ale pre istotu som zavolala nášmu včelárovi Martinovi. Obom včelárom Martinovi a Edovi veľmi pekne ďakujem za pomoc!
Rodinke sa zatiaľ darí dobre a veľmi sa z nej tešíme.  Sú to mierumilovné dobré včielky. Ušetrili ma a zaobišla som sa bez jediného výchovného žihadla :-).

 

Domáci bylinkový medový likér (RECEPT)

Od včelára Martina som dostala zvyšky plástov s medom, ktoré zostali po medobraní. Pre našu novú včeliu rodinku na posilnenie po presťahovaní.
Plástov s medíkom bolo veľmi veľa, tak sme sa so včielkami podelili a z časti som urobila aj niečo pre nás-nevčielky.  Založila som kvasiť medovinu a vyčarovala bylinkový medový likér.
Niekoľko obrázkov z procesu výroby som uverejnila aj na mojej fcb stránke Prírodné jedlé záhrady.

Veľa ľudí si pýtalo recept na medový bylinkový likér, tak som ho teraz spísala, aby bol pre všetkých.

medový likér
Chutný a liečivý. Domáci bylinkový medový likér

Suroviny: Ja som použila medový sirup, ktorými zostal po vytápaní plástov, bylinky a vodku. Pre nedržiteľov plástov použite vodu a med, v pomere 2 diely vody :1 diel medu, alebo podľa chuti a citu.  Taká hustejšia medová voda.
Pridala som rôzne bylinky, aby bol likér viac liečivý. Materinu dúšku, šalviu, medovku, yzop. Naša Miška prišla s nápadom, že by to chcelo ešte mätu. Véééľa mäty, čím likér získal osviežujúcu chuť a vôňu.

Postup: Všetko som spolu varila vyše hodiny.  Lektvar som nechala cez noc vychladnúť a na druhý deň som pridala vodku. Na 5 litrov medovej zmesi som priliala 3 litre čistej vodky.
Všetko som prefiltrovala cez plátno do veľkej sklenenej nádoby. Likér je veľmi chutný a lahodný, ale bude ešte lepší, keď ho necháme niekoľko týždňov odstáť, aby sa ustálili chute a vône.
Tak na zdravie :-).

Viac o našej prírodnej záhrade, ako aj veľa tipov a receptov, nájdete v knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhradyDarujme si srdce z vlastnej záhrady.
Teším sa v júlovej časti, v ktorej sa budeme venovať viac bylinkám.
Hanka  a www.prirodne-zahrady.sk


Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
(Visited 956 times, 1 visits today)

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Leave a Comment