3 jedinečné stromy. Filmová hviezda i svetový unikát

Slovensko je v európskom kontexte stále nadpriemerne lesnatou krajinou a krajinou bohatou na množstvo stromov. Tie sú typickým znakom našej krajiny a jednou z jej najvýznamnejších prírodných hodnôt. Ak radi turistikujete, určite si ich všímate viac – ich rôznorodosť, pestrosť a nádheru. Ak radi objavujete zaujímavé veci a lokality, máme pre vás 3 jedinečné stromy, ktoré rozhodne stoja za pozornosť. Dračí dub v Lozorne ocenený v súťaži Európsky strom roka. Potom svetovo unikátna jarabina v Modre a napokon filmová lipa v Štefanovej.

Čerpali sme z knihy Stromy a ich príbehy, ktorá vyšla vo vydavateľstve Dajama a predstavuje tie najkrajšie stromy. Podľa slov vydavateľa a autora Daniela Kollára je určená „nielen pre obdivovateľov prírodných krás Slovenska, ochrancov a milovníkov prírody, ale doslova pre všetkých turistov. Priam nabádajú na prechádzky našimi pralesmi či posedeniami pri starých stromoch.“

1. Dračí dub v Lozorne

Strom dostal pomenovanie vďaka svojej mohutnosti a vzhľadu, pretože pripomína sediaceho draka. Hoci je jeho kôra drsná a zjazvená ako z bájnych súbojov drakov, nikto sa ho nebojí. Skôr naopak! Každý sa v jeho blízkosti cíti bezpečne. Obvod kmeňa Dračieho dubu je takmer sedem metrov, čo znamená, že na jeho obchytenie treba štyroch až piatich chlapov.

Z rozhovorov s odborníkmi vyplynulo, že má možno aj viac ako 700 rokov. Stojí za to naplánovať si k tomuto stromu výlet, pretože zážitok z pohľadu naň je doslova ohromujúci.

Dračí dub už po stáročia „chráni“ miestnych obyvateľov (od prvých osadníkov, ktorí pomáhali pri stavbe neďalekého hradu Pajštún, cez obchodníkov a prisťahovalcov z Chorvátska, až po nových obyvateľov Lozorna). „Dohliadal“ aj na vybudovanie úzkokoľajnej parnej lesnej železnice, ktorú však už dávno prežil. V jeho okolí ojedinele prebieha ťažba dreva, ktorá ho, dúfajme, neohrozí a Dračí dub sa podarí zachrániť aj pre budúce generácie, aby aj ony mali možnosť objavovať jedinečnosť prírody a prchavý moment času zapísaný v jednom kmeni stromu.

Ako sa k nemu dostať?

Dub je pomerne dobre ukrytý na malom vŕšku Kopanička v lese nad Lozornom. Dostaneme sa k nemu po značkovanej cyklotrase spájajúcej Lozorno s Košariskom, ktorá kopíruje trasu bývalej lesnej železničky. Ak prídeme do Lozorna autom, najlepšie je ho odstaviť pri vodnej nádrži, od ktorej môžeme pešo alebo na bicykli pokračovať po asfaltovej ceste východným smerom.

Minieme pamätník obetiam druhej svetovej vojny v lokalite Rusniaky a okolo gazdovskej dedinky Abeland prídeme až k odbočke cez mostík prekonávajúci Suchý potok smerom doprava. Stúpajúca lesná cesta a informačné značky nás privedú až k nášmu lesnému obrovi.

Dračí dub z Lozorna reprezentoval na jar v roku 2023 Slovensko v súťaži Európsky strom roka. Získal viac ako 18-tisíc hlasov, vďaka ktorým sa ocitol na stupienku víťazov a pýši sa striebornou medailou.

Dračí dub v Lozorne

2. Svetový unikát – Jarabina oskorušová v Modre

Pravdepodobne ide o najhrubšiu oskorušu na Slovensku a je dokonca možné, že aj na svete. Doteraz najväčšia oskoruša zmeraná vo Francúzsku už nežije, a tak možno predpokladať, že tá modranská súperí o svetové prvenstvo spolu s ešte jednou oskorušou z Moravy.

Modranské oskoruše rastú východne za mestskými hradbami vo vinohradoch nad Strednou vinárskou a ovocinárskou školou v Modre. Už od spodnej časti vinice je vidno najväčší a najstarší exemplár, ktorý rastie priamo vo vinohrade, ďalšie dva jedince sa nachádzajú o niečo vyššie nad vinicou.

Modranské oskoruše boli vyhlásené za chránené stromy v roku 2003 a sú dominantnými krajinotvornými prírodnými prvkami starých viníc.

Tri modranské oskoruše sú svedkami života viacerých generácií a prežili historicky významné obdobia v živote Modry. Vydržali zmeny v parceláciách, vo vlastníckych vzťahoch i spôsobe obhospodarovania okolitých pozemkov. Tieto exempláre si zasluhujú ochranu z dôvodu ich veku, mohutnosti a tiež z dôvodu ich ekologickej a krajinotvornej hodnoty. Najmohutnejší jedinec z tejto trojice stromov je najväčší a najstarší exemplár svojho druhu a vzhľadom na svoj vek patrí do skupiny najstarších stromov Slovenska.

Štúr a oskoruše Modranská oskoruša spolu s ďalšími svojimi „kamarátkami“ sú ozdobou okolia bývalého kráľovského mesta Modra. Traduje sa, že ju pri svojich potulkách obdivoval aj samotný Ľudovít Štúr.

Jarabina oskorušová v Modre.

3. Filmová hviezda – Lipa malolistá v Štefanovej

Nie každému stromu sa podarí, že si ho všimnú filmári a nakrútia pri ňom hneď dva filmy. Scenéria lipy a kaplnky je určite fotogenická, takže sa niet čomu čudovať. Ale nemusíme byť hneď filmári či fotografi , aby sme si zamilovali toto miesto.

Lipa rastie vedľa Kaplnky sv. Rozálie na miernej vyvýšenine pod Malými Karpatmi pri Štefanovej, neďaleko štátnej cesty smerom do Častej. Ide o lokalitu s názvom Na Križniciach a nachádza sa pri nej aj posledný informačný panel náučného chodníka, ktorý vychádza zo Štefanovej.

Mohutný strom a kaplnka tvoria neodmysliteľnú dvojicu. Domáci obyvatelia vravia, že jeden bez druhého, to by už nebolo ono. Tvrdia tiež, že toto miesto vyžaruje uvoľňujúcu atmosféru, v ktorej každý nájde pokoj a oddych. Je oddávna pútnickým miestom a v tieni lipy si rád odpočinie každý pocestný.

Kaplnka, od ktorej je nádherný výhľad na Malé Karpaty a Podunajskú nížinu, sa stala v minulosti aj zaujímavou filmovou kulisou a miestom, pri ktorom sa natáčali niektoré filmy, napr. seriál Vivat Beňovský či film S Rozárkou.

Prečítajte si tiež
Ktorý strom tvorí najlepší dáždnik v lejaku?

Pútnické miesto

Náučný chodník, ktorý vedie okolím Štefanovej, nás na svojej poslednej zastávke oboznámi s Kaplnkou sv. Rozálie, známym pútnickým miestom. Už zďaleka je vidieť spolu s košatou lipou na nevysokej vyvýšenine za obcou. Kaplnku postavili v roku 1885 a zrekonštruovali v roku 2007. K tzv. Rozálke sa konali procesie vždy v nedeľu po sviatku sv. Rozálie (4. september). Sviatok sa nazýval Hodky a bol často spájaný s dožinkami.

Lipa malolistá v Štefanovej

Zelený „stromový“ komplet

Spomínaná kniha Stromy a ich príbehy + ďalšia zelená kniha Pralesy a život v nich môžete kúpiť pod spoločným názvom Stromy a Pralesy Slovenska. Predstavujú naše najkrajšie prírodné zákutia a zavedú nás do prírodných lesov, ktoré existujú bez zásahu človeka.

Ako uvádza vydavateľ projektu Daniel Kollár, „edičným zámerom bolo vydanie dvoch komplexných kníh o prírodnom dedičstve Slovenska, jeho chránených pralesoch a starých stromoch.“ Podľa jeho slov „knihy zaujmú všetkých milovníkov prírody, ktorí hľadajú inšpirácie na potulky po Slovensku, radi objavujú pekné prírodné zákutia alebo plánujú turistický výlet. Vychádzajú jednotlivo, ale aj spolu v darčekovom balení.“