Skalka je síce známa najmä u milovníkov bežeckého lyžovania, ale aj turisti a cykloturisti tu majú výborné podmienky na pestovanie svojich aktivít. Cyklistický výlet okolo Skalky vás o tom presvedčí – máme pre vás náročnejší veľký okruh, aj pohodový malý okruh.
Cyklistický výlet okolo Skalky
Skalka je pravdepodobne najznámejšia lokalita Kremnických vrchov, ktoré patria medzi pohoria sopečného pôvodu. Na jar, v lete, aj na jeseň tam smerujú turisti, či cyklisti a mnohí z nich si za štart a cieľ cyklotúry zvolia práve Skalku. Je to dobre vybavené turistické centrum ležiace asi 6 km východne od Kremnice. Možno sa tu ubytovať alebo občerstviť vo viacerých chatách či penziónoch a jej okolie je priam popretkávané množstvom náročných, ako aj menej náročných trás pre horských cyklistov.
„Okolie Skalky je vo všeobecnosti veľmi atraktívnym územím vhodným na cykloturistiku a horskú cyklistiku. Okrem prírodných krás totiž ponúka aj hodnotné kultúrnohistorické a technické pamiatky,“ pripomínajú autori v knihe Najkrajšie cyklookruhy, v ktorej nájdete 50 cyklistických trás. Cykloturistika tam ponúka príjemnú jazdu lesom, návštevu bizarných skalných útvarov či výstupy na zaujímavé vyhliadky na široké okolie.
1. Veľký okruh okolo Skalky
Máme pre vás v spolupráci s vydavateľstvo Dajama, ktoré vydalo Najkrajšie cyklookruhy Veľký okruh okolo Skalky. Je to náročný, takmer celodenný výlet (najmä pre nastúpané metre). V úvodnej časti vedie hlavným chrbtom Kremnických vrchov po klasickej hrebeňovej „hojdačke“ (zo sedla na vrchol a do sedla) k Chate Hostinec, od ktorej nás opäť čakajú ďalšie zjazdy a stúpania až na Skalku. Najvhodnejšie na absolvovanie tejto trasy sú horské bicykle.
Spod Suchej hory
Začíname od hlavného parkoviska na Skalke a na úvod nás čaká krátke stúpanie k vysielaču na Suchej hore, ktorý je neprehliadnuteľnou dominantou masívu Skalky. Tesne pod televíznym vysielačom Suchá hora odbočíme z asfaltovej cesty doľava a prídeme po lesnej ceste k hornej stanici lanovej dráhy s názvom Pekná vyhliadka.
Už jej názov prezrádza, že sa nám z tohto miesta ponúkajú nádherné výhľady najmä na obce ležiace na východných svahoch Kremnických vrchov a v pozadí vidno Banskú Bystricu s horskou panorámou Starohorských vrchov, Nízkych Tatier či Poľany. Nachádzame sa na hrebeni Kremnických vrchov, po ktorom vedie cyklistická, ako aj pešia turistická trasa. Čaká nás odbočka mierne doprava a trasa po hrebeni južným smerom. Po pravej strane môžeme stále obdivovať masívnu stavbu vysielača Suchá hora.
Cyklistická trasa a turistická červená značka nás vedú po výraznom hrebeni cez Bystrické sedlo (s prístreškom), Mýtny vrch, Králické sedlo (takisto s prístreškom) a Lopúchový vrch a na úseku nájdeme aj niektoré pekné miesta s výhľadmi. Pred stúpaním na Zlatú studňu zídeme z červeno značkovanej turistickej trasy a nepokračujeme po nej strmým výstupom na vrchol vo výške 1 265 m.
Legendárny Velestúr
Naša cyklotrasa pokračuje po zvážnici vľavo od hrebeňa a obchádza z východnej strany aj vrch Velestúr, na ktorého vrcholovom brale existuje tajomný nápis vytesaný údajne v runovom písme. Onedlho prídeme do sedla Tri kríže, ktorého názov je skomoleninou nesprávneho prekladu slovného spojenia „trojramenný kríž“
do slovenčiny. Stojí na krížnych cestách od roku 1834. Unikátny kríž z dubového dreva zničili vandali naposledy v roku 2002, avšak o rok neskôr bol opäť obnovený.
Zo sedla Tri kríže (s peknou vyhliadkou do doliny Hrona) zamierime po zvážnici k Chate Hostinec, ktorá patrí kremnickým turistom a je v obmedzenej sezónnej prevádzke. Pri chate sa však nachádza výdatný prameň pitnej vody, takže možnosť občerstvenia nás neminie.
Okolo pamätníka SNP
Po oddychu pokračujeme po modrej turistickej a cyklistickej značke a neskôr nás cez Trojicu čaká zjazd veľkým pravotočivým oblúkom ku asfaltovej ceste, ktorá ústi až na štátnu cestu spájajúcu Kremnicu s Krahuľami či so Skalkou. Odbočíme na nej doprava a v miernom stúpaní Partizánskou dolinou prejdeme okolo pamätníka pripomínajúceho vraždu jedenástich účastníkov SNP, ktorú spáchalo nemecké gestapo v marci roku 1945. Kúsok za ním nepokračujeme v priamom smere na Skalku (ak by sme v ňom pokračovali, okruh by sme si skrátili o viac ako polovicu), ale prudko odbočíme doľava a v stúpaní po asfaltovej ceste prídeme onedlho do obce Krahule.
Vyjdeme hore dedinou až na jej severný koniec, kde odbočíme najprv doprava a po pár metroch na rázcestí doľava. Čaká nás pohodlný zjazd Krahuľskou dolinou po červeno značkovanej cyklotrase, ktorá najprv klesá, neskôr stúpa a nakoniec opäť klesá až nad vodnú nádrž Turček (pozor na našu protismernú odbočku doprava pod lokalitou Pod Húšťavou, kde červená cyklistická značka smeruje priamo do Horného Turčeka a my si všímame už zelenú cyklistickú značku) a k smerovníku Studený žľab, odkiaľ pokračujeme po žlto značkovanej cyklotrase až ku chate v ústí Mokrej doliny.
Tu naša cyklotrasa odbočí doprava (v priamom smere pokračuje žltá turistická značka, ako aj iná cyklotrasa, po ktorej by sme sa tiež dostali k nami želanému miestu zvanému Václavák, ale dlhším variantom) a stúpame po modro značkovanej lesnej ceste až na Václavák s prístreškom. Ďalej pokračujeme južným smerom až ku sedlu Tunel, ktorým prechádza tzv. Zlatá cesta. Tá smeruje k rekreačnému stredisku Skalka a pretína novú zjazdovú trať. Pri Tuneli sa odkláňa aj Cesta hrdinov SNP a nad vlastným tunelom sa začína ďalšia červená značka vedúca cez Kremnickú skalu na vrchol Skalky s vysielačom.
2. Malý okruh okolo Skalky
Fyzicky oveľa menej náročný malý okruh okolo Skalky (v porovnaní s veľkým okruhom) ponúkne viaceré vizuálne zážitky. Pozor treba dávať okrem áut v druhej časti výletu aj na peších turistov, pretože v prvej časti nás čaká jazda po turistických chodníkoch. Na trasu odporúčajú autori knihy Najkrajšie cyklookruhy vziať trekingový bicykel.
Zo Skalky na Krahule
Ideálny začiatok cyklistického okruhu okolo Skalky sa ponúka na veľkom parkovisku pod lyžiarskym štadiónom, známym z pretekov Biela stopa SNP. Samozrejme, tí, ktorí si to sem chcú vyšliapať na bicykli z Kremnice, musia počítať naviac s dĺžkou stúpania takmer 10 km a zdolaním minimálne 700 výškových metrov.
Tí, ktorí sa na Skalke ubytujú alebo sem prídu autom, to majú jednoduchšie. Od parkoviska nás čaká krátke stúpanie na rázcestie turistických chodníkov a cyklistických trás. Ak by sme tu odbočili doprava, čakala by nás jazda po tzv. Zlatej ceste a Ceste hrdinov SNP, ktorá tu má názov aj Barborská cesta.
Vedie k tzv. Tunelu, ktorý dala preraziť pravdepodobne Thurzovsko-fuggerovská banská spoločnosť v 15. storočí ako najkratšiu spojnicu medzi Banskou Bystricou a Kremnicou.Slúžil na prepravu medi a striebra z Tajova a Banskej Bystrice do Kremnice. Od roku 1955 bolo dielo zavalené a sprístupniť verejnosti sa ho podarilo až v roku 1997.
Krahule a Kremnické Bane
My si však tento variant môžeme nechať na záver a na spomínanom rázcestí sa vyberieme doľava takisto po červeno značkovanej Ceste hrdinov SNP. Asi po 200 m minieme po ľavej strane chatu horskej služby a dve ubytovacie zariadenia a mierne stúpame juhozápadným smerom. Čaká nás pohodlná jazda po zalesnenom hrebeni len s občasnými výhľadmi v jej závere nad Krahuľami. Po červeno značkovanej ceste sa postupne priblížime ku Krahuliam, najvyššie položenej obci v Kremnických vrchoch (872 m).
Naša cyklotrasa vedie ponad lyžiarske zjazdovky a prídeme po nej až na horný koniec obce ku štátnej ceste, na ktorej odbočíme doprava smerom na Kremnické Bane. Krajinársky veľmi zaujímavý úsek tejto trasy nás privedie ku Kostolu sv. Jána Krstiteľa, osamotene stojacemu na kopci.
Prečítajte si tiež
Zlatá Kremnica. Mincovňa, Múzeum gýča, gagy aj Banícky expres.
Od tohto krajinársky príťažlivého miesta sa vrátime po tej istej trase do obce Krahule (cestou odporúčame krátku odbočku doprava na výhľadový kopec Trnovník). Čaká nás dlhý zjazd cez celú obec (s viacerými možnosťami občerstvenia). Od dolného konca obce pokračujeme v zjazde (pozor na okoloidúce autá, pretože asfaltová cesta je na niektorých úsekoch pomerne úzka!) až na križovatku so štátnou cestou spájajúcou Kremnicu so Skalkou.
Odbočíme na ňu doľava a v stálom stúpaní okolo lokalít Obrázok či Dobrá jama prídeme asi po šiestich kilometroch na parkovisko, kde sme výlet začínali. Viac ako 500 výškových metrov dá však zabrať, takže vhod nám padne občerstvenie v niektorom z viacerých reštauračných zariadení na Skalke.
Zdroj a foto: Dajama.sk, Outdoor active, wikimedia/Adrian Tync