Aj vy máte občas pocit, že dnešné deti a mladí sa menej smejú? Že sa nevedia tak uvoľniť a prirodzene sa zabávať? Mnohí odborníci upozorňujú, že už na malé deti kladieme množstvo povinností, tlačíme na lepšie výsledky. Aby dosahovali viac, aby sa šplhali vyššie, aby vynikali a nezaostávali. Neraz do nich premietame len naše zlyhania a nespokojnosť so sebou samým…
Pravdou je, že kedysi deti trávili svoje detstvo hrami a rozvíjaním svojich emocionálnych schopností oveľa viac. Stačilo vybehnúť na dvor, pred dom a začali sa rôzne hry: skrývačka, naháňačka, improvizovaný futbal, hra na sochy ap. Stačilo im málo a dokázali sa dosýta vyblázniť. Ak ste mali pootvorené okno, počuli ste zvonka bezstarostný smiech a rozjarené výskanie.
Z takéhoto hravého správania pramenil smiech, šťastie, pokoj. Deti sa vyvíjali lepšie po mentálnej, emocionálnej, ale aj fyzickej stránke. Boli zdravšie.
Dnes sa deti menej smejú…
Žiaľ, dnes sa deti stretávajú s nátlakom z mnohých strán. Čelia mnohým stresujúcim podnetom a zabúdajú, ako sa hrať a smiať. Nevedia sa uvoľniť. Fyzická aktivita detí je obmedzená, kladú sa na ne isté nároky, od útleho veku sa od nich vyžaduje dospelé správanie.
Skupinové hry a interakciu nahradili elektronické hry a prístroje pre komunikáciu na diaľku…
„Potrebujeme systém, ktorý by sa integroval do výchovno-vzdelávacích inštitúcií a pomohol deťom vyrovnať sa so stresom a nájsť si čas na hru a smiech,” tvrdí Madan Kataria, indický lekár a guru jogy smiechu.
Podľa neho sa joga smiechu rýchlo šíri po svete a potvrdzujú sa jej mnohé priaznivé účinky. Prečo by sa jej nemohli venovať aj deti? A povedzme nech sú priamo v učebných osnovách, tvrdí.
Smiech nepatrí do školy!
Školy nemajú rady smiech. Priznajme si to – deti sú často programovo vedené k tomu, aby sa nesmiali. Učitelia vyžadujú, aby boli disciplinované a prestali sa smiať, a občas ich dokonca trestajú.
V takom prípade sa deti naučia, že smiech nie je dobrý, a to je jeden z dôvodov, prečo schopnosť smiať sa postupne strácajú.
Popri ostatných školopovinných deťoch je tu ešte veľká skupina dospievajúcich, ktorí sa musia vyrovnávať s problematickým životom na internátoch a s tlakom zo strany rodičov, ktorí môžu mať nerealistické očakávania. Ak dieťa predstavy rodičov nenapĺňa, môže to viesť k pocitom úzkosti a v niektorých prípadoch dokonca k samovražedným myšlienkam.
Smiech v učebných osnovách
Pravdou je, že v niektorých krajinách obsahujú stredoškolské učebnice kapitoly o joge smiechu. Napríklad učebnica angličtiny CBSE pre desiaty ročník, japonská stredoškolská učebnica Pow Wow a jazyková príručka Cambridge University obsahujú kapitolu o vzniku jogy smiechu a účinkoch smiechocvikov.
Podľa Katariu potrebujeme na školách zaviesť smiechocviky na pravidelnej báze. Je to najlepší spôsob, ako priniesť viac smiechu do životov detí a ako ich posilniť na tele aj na duši.
Študenti po cvičení cítia prílev energie, zlepšil sa ich prístup aj komunikatívnosť, stúpla ich ochota učiť sa a prichádzať s novými nápadmi.
Zároveň klesol počet problémov s disciplínou a postupne sa zlepšila aj dochádzka, klesol počet absencií pre chorobu či iné dôvody. Významne sa zmenila celková atmosféra v škole a mnohí učitelia povedali, že vďaka tomu sa zmenil aj ich vlastný prístup – joga smiechu im priniesla novú energiu a motiváciu.
Prečo sa dnes deti potrebujú viac smiať?
Deti, ktoré svoju energiu bežne vyjadrovali pohybom, smiechom a hrou, sú teraz od útleho veku nútené dlhé hodiny ticho sedieť a sústreďovať sa. V súťaživom školskom prostredí ich rodičia aj učitelia tlačia k dobrým výsledkom. Vysoké očakávania niekedy vedú deti k úsiliu o nerealistické ciele, ktoré sa nedajú naplniť, sú zdrojom stresu a závažne poškodzujú ich zdravie.
Viacerí odborníci poukazujú na obrovský nárast prípadov ADHD, teda poruchy pozornosti s hyperaktivitou (viac o tejto téme v článku Tipy pre deti s prejavmi ADHD a hyperaktivitou). Deti s touto poruchou majú problém sústrediť sa aj na kratší čas. Konajú impulzívne a často sa zdá, akoby nemali poňatie o riziku.
Technológie ich oberajú o hry: fyzickú hru nahradili mobilné telefóny, videohry, televízia a internet. Nové, na špičkových technológiách založené komunikačné kanály narušili schopnosť smiať sa na jednoduchých veciach.
Problémom sú tak nedostatočné emocionálne väzby. Stále viac rodín sa rozpadá a následné nedostatočné emocionálne väzby a dlhodobé vzťahy s rodičmi spôsobujú dovedna celú paletu emocionálnych problémov. „Pretože rodičia musia pracovať a rodiny sú obvykle menšie, deti trávia veľa času osamote. Rodičia im chýbajú, deťom sa nedostáva morálneho ani emocionálneho usmernenia,” dodáva guru jogy smiechu Madan Kataria, ktorému vyjde čoskoro v slovenčine kniha Joga smiechu.
