Jan Hnízdil: Zázraky nerobím. Ale poradím, ako dokážete pomôcť sami sebe

Máte nejaké zdravotné problémy? Ťaží vás niečo? Už ste boli u mnohých lekárov, absolvovali ste viaceré vyšetrenia, beriete lieky a…stále nič? Neuľavilo sa vám, možno sa niečo trošku zlepšilo, ale stále máte problémy a strácate nádej, že sa to vôbec zlepší…
Možno ani netušíte, že celé uzdravenie máte vo vlastných rukách a dokážete to aj sami. Šamanstvo? Nezmysel? Prečítajte si nasledujúci rozhovor s lekárom, ktorý sa už dlhé roky venuje komplexnej psychosomatickej medicíne. Ak netušíte, čo presne to znamená, všetko vysvetlí sám MUDr. Jan Hnízdil.

V Česku, ale už aj na Slovensku veľmi vyhľadávaný odborník, ktorý napísal viacero úspešných popularizačných kníh ako Mým marodům, Zaříkávač nemocí, Příběhy obyčejného uzdravení, Ako sa nestat pacientom ai.
V Prahe vybudoval pracovisko psychosomatickej medicíny Hnízdo zdraví a presadzuje spojenie moderných vyšetrovacích metód i liekov s prístupom a múdrosťou našich predkov. Takto pomohol dostať sa z najhoršieho spisovateľovi Michalovi Vieweghovi, či bývalému riaditeľovi európskej divízie Microsoftu Janovi Mühlfeitovi. Prečítajte si aj o tom, ako dokázal vyliečiť deti, prečo musíme pochopiť svoje ochorenie a o čom bude hovoriť na slovenských prednáškach, ktoré chystá SmartTalk. V Banskej Bystrici 25. 9. 2019 a v Prešove 26. 9. 2019.
Ako Jan Hnízdil tvrdí, jeho kolegovia liečia choroby, on pomáha ľuďom, aby sa vyliečili sami. Pretože to naozaj dokážeme, len musíme vedieť, ako na to.

 

Choroba je pokyn: zastav sa a zamysli!

»Ste uznávaný celostný lekár, odborník na psychosomatickú medicínu. Vravíte, že naše telo je schopné uzdravovať sa samé, no robíme množstvo chýb…
„Psychosomatická medicína vychádza z toho, že každá choroba je informácia o tom, aký človek je, akým spôsobom a v akých podmienkach (rodinných, pracovných, spoločenských…) žije. Informácia o tom, že robí v živote nejakú chybu.
Kľúčovým slovom psychosomatickej medicíny je slovo somatizácia. Česko-slovensky povedané to znamená zložitej neriešenej životnej situácie. Čiže človek má nejaké životné starosti, je v strese a nevie si rady. To, čo nie je schopný zmeniť vo svojom živote vedome, začne postupom času telo na nevedomej úrovni riešiť zaňho. Začne jeho situáciu stelesňovať.
Typickým spôsobom: bolesti hlavy – má toho plnú hlavu. Závrate – hlava sa mu z toho zatočila. Pálenie záhy – lezie mu to krkom…
To, čo nedokáže objasniť najmodernejšia medicínska technika skvele popisujú staré ľudové príslovia. Choroba nie je pokyn k tomu: utekaj k lekárovi, či nemáš nejaký syndróm, ale pokyn: zastav sa a zamysli sa nad tým, čo robíš zle a čo ti telo hovorí.“

»Údajne ste pomáhali aj viacerým známym ľuďom ako spisovateľ Michal Viewegh či  bývalý riaditeľ európskej divízie Microsoftu Jan Mühlfeit…
„Chodia ku mne ľudia známi aj neznámi. Ich mená zásadne nezverejňujem, ak tak neurobia sami. Spisovateľ Michal Viewegh či Jan Mühlfeit priebeh konzultácie popísali v médiách.
Pánovi Vieweghovi (tu je rozhovor s M.Vieweghom) praskal aorta, bol na pokraji života a smrti. Moderná medicína mu život zachránila, ale on potom nevedel, čo s tým. Čo ďalej. Začal vhodiť po doktoroch, liečiteľoch. Potom sa dostal ku mne.
Povedal som mu, že medicína viac preňho už nedokáže urobiť. Musí si pomôcť sám. Začať sa hýbať, prestať sa ľutovať, vrátiť sa k písaniu kníh. Bol som si istý, že ho moja konzultácia sklamala…
Potom som sa z rozhovoru v novinách dozvedel, že to bol zlom v jeho uzdravovaní. Všetko, čo som mu poradil, začal robiť. Športoval, zhodil pár kíl, upokojil sa a napísal ďalšiu knihu.

Jan Mühlfeit zasa vystúpil na vrchol svojho biznisu a roky žil v obrovskom strese. Aby mohol pokračovať, hltal celé hrste liekov. Striedal pobyty v sídle Microsoftu v Silicon Valley s pobytmi na psychiatrii. Vysvetlil som mu, že vyššie už vystúpiť nemôže, že sa ocitol v zóne smrti. A ak mu je život milý, musí sa vrátiť na zem, z biznisu vystúpiť.
Za pár týždňov som sa z novín dozvedel, že skončil v Microsofte. Dnes je v absolútnej pohode. Organizuje besedy, píše knihy, radí ľuďom, ako sa z biznisu nezblázniť. Má s tým osobnú skúsenosť.“

Prečítajte si tiež
Ste vo svojej práci naozaj šťastní?

 

Deti to majú v hlave dobre usporiadané

»Na svojich prednáškach približujete príbehy ľudí, ktorí boli ochotní počúvať a vďaka vlastnému uvedomeniu sa uzdravili. Čo to znamená?
„Najdojímavejšie sú príbehy detí. Rodičia ich privedú do ordinácie s tým, že trpia na časté infekcie, bolesti hlavy, únavu, nočné pomočovanie… Žiadne predchádzajúce vyšetrenia však príčinu ich ťažkostí nevysvetlili. Sú objektívne zdravé, len sa stále sťažujú, že trpia.
Aby som rýchlo zistil príčinu ich problémov, poprosím rodičov, aby ma nechali s dieťaťom chvíľu osamote. A položím dieťaťu otázku: „Čo ti robí starosti a čo si myslíš, že by sa malo v tvojom živote zmeniť, aby si bol v pohode?“
Deti to majú v hlave dokonale usporiadané. Inými slovami mi tiež odpovedajú:
„Aby sa rodičia nehádali, aby sa toľko nenaháňali, aby sa so mnou hrali, aby sme jazdili spoločne na výlety… To by mi úplne stačilo, potom by som bol zdravý.“

Výpoveď dieťaťa bez akejkoľvek interpretácie prečítam rodičom. Často je to pre nich šok. Dovtedy vôbec  netušili, ako ich hádky a stresy súvisia s chorobami detí. Ako to s nimi zdieľajú a prežívajú.
Pretože im však dieťa nedokáže do očí povedať: „Mami, tati, nenaháňajte sa, nehádajte sa, majte sa radi!“, tak im to prejavujú ochorením. Oslabenou imunitou, bolesťami hlavy, nočným pomočovaním.
V knihe Příběhy obyčejného uzdravení popisujem príbehy niekoľkých detských pacientov, ktorí sa uzdravili len vďaka tomu, že sa rodičia k sebe začali správať slušne.“ 

»Čiže keď nás niečo bolí, nemusíme hneď siahať po tabletkách?
„Bolesť je varovná kontrolka. Ako v aute. Uvediem vlastnú skúsenosť.
Pred rokmi som išiel s kamarátom na cyklistické preteky do Nemecka. Krátko predtým si kúpil v bazáre staršie Ford Mondeo. Bola to jeho prvá jazda.
Keď sme sa blížili k hraniciam, rozsvietila sa na palubovke červená kontrolka. Pretože sme ani jeden autám nerozumeli, poradil som mu, aby kontrolku prelepil žuvačkou. Asi za desať kilometrov sme skončili so zadretým motorom. Oprava stála viac ako celé auto.
Tak sa správa len hlupák. Každý rozumný šofér, keď sa mu rozsvieti kontrolka, tak zastaví, pozrie pod kapotu a zistí, kde je problém. Chybu následne opraví, kontrolka zhasne a ide sa ďalej.
S bolesťou je to úplne rovnaké. Keď nás začne bolieť napríklad bedro, musíme zastaviť a zistiť, kde je chyba. Ak bolesť len ´prelepíme´ analgetikom a pokračuje v rovnakom spôsobe života, ktorý bolesť vyvolal, skončíme ako vtedy my dvaja v aute. So zadreným bedrovým kĺbom, žalúdkom  a pečeňou poškodenou analgetikami. A to úplne zbytočne. Stačilo sa len hneď na začiatku zastaviť a počúvnuť telo.”

 

Klasická medicína zabúda na príčinu

»V posledných rokoch a desaťročiach došlo k úžasným medicínskym objavom, vyrábajú sa úžasné lieky, terapeutické postupy liečia čoraz viac…a napriek tomu všetkému sa nedá povedať, že by sme žili kvalitnejšie a šťastnejšie. Prečo?
„O našom zdraví nerozhoduje medicína. O tom rozhodujeme my sami. Tým, ako sa o seba staráme, ako udržiavame medziľudské vzťahy, ako sa staráme o životné prostredie.
Napríklad taká obávaná rakovina. Vedecká medicína robí úžasné pokroky vo včasnej diagnostike aj v účinnej liečbe. Napriek tomu je onkologických pacientov čoraz viac.
Klasická medicína totiž zabúda na príčinu. Rakovina je nielen útok zvonka, ale súčasnej je aj vnútorným zrútením imunity. U každého človeka telo z času na čas vyprodukuje bunku, ktorá je nejakým spôsobom atypická, onkologická. Ak má človek kvalitnú imunitu, telo bunku izoluje a odstráni. Ak je ale imunitný systém oslabený, bunka nemá protiváhu, začne sa nekontrolovateľne množiť a rozbujnie do rakoviny.
Faktory, ktoré oslabujú imunitu sú dobre známe: stres, smog, znečistená voda, chémia v strave, otrávené medziľudské vzťahy. Namiesto toho, aby sme riešili príčiny, zúfalo márne sa spoliehame na to, že vedecká medicína objaví nejaký nový liek. Že to vyrieši za nás.”

 

Musíte pochopiť svoje ochorenie

»Vraj sa vám osvedčilo vysvetľovať choroby ľuďom prostredníctvom jednoduchých ľudových prísloví. Skúste uviesť nejaké príklady.
„Klub českých skeptikov Sisyfos mi za to, že v ordinácii používam staré ľudové príslovia, dokonca udelil zlatý bludný balvan. Vraj tvrdím, že stačí pacientovi vysvetliť chorobu na nejakom prísloví a je vyhrané.
Pravdou je, že sa snažím pacientom ich choroby vysvetliť čo najjednoduchším spôsobom a ľudové príslovia mi v tom výborne pomáhajú. Tým, že pacient svoju chorobu pochopí to preňho nekončí, práve naopak – začína. Čaká ho náročná práca na sebe, zmene spôsobu života, stravy, vzťahov, niekedy dokonca povahy.
Keď ide pacient k bežnému lekárovi, že ho páli záha, zvyčajne ho bez ďalšieho vypytovania pošlú na gastroskopiu. Z ordinácie odchádza s papierikom, na ktorom je napísané „gastroesofageální reflux“, a k tomu recept na lieky.
Gastroezofageálny reflux však neznamená, že ho páli záha. S tým už k doktorovi prišiel. Moderná medicína mu len jeho ťažkosti preložila do latinčiny, urobila z neho pacienta.
Ja sa zaujímam, čo alebo kto mu lezie krkom. Koho alebo čo nedokáže stráviť. Pri pacientoch zo Slovenska potom pridám príslušné ľudové príslovie:

„Nebolí ťa žalúdok, ale to, čo ťažko vieš stráviť…
Nebolí ťa srdce, ale nedostatok lásky…
Nebolí ťa hrdlo, ale zaseknuté slová v ňom…
Nebolí ťa chrbát, ale ťarcha, ktorú nosíš…
Nebolí ťa hlava, ale myšlienky, ktoré v nej máš…“

 

Robím chorobopis, aj životopis

»Založili ste Hnízdo zdraví – o čom je? Ako funguje a ako vlastne pomáha?
„Pred časom ma pani redaktorka požiadala o odpoveď do ankety. Oslovila predstaviteľom klasickej medicíny, čínskej medicíny, ajurvédskej medicíny, homeopata a mňa ako psychosomatika. Každému položila otázku, čím by presvedčil pacienta, že práve jeho chápanie medicíny je preňho najlepšie.
Zatiaľ čo ostatní kolegovia sa doslova prebiehali v lákavých ponukách, ja som odvetil: ´Žiadne zázraky nerobím, ani nesľubujem. Môžem vám však poradiť, ako si máte pomôcť sami.´

A na tom vlastne stojí Hnízdo zdraví. Postup je u každého pacienta, s akýmkoľvek problémom, rovnaký. Najprv zistím, kedy začal stonať, aké má za sebou vyšetrenia, aké bral lieky a s akým účinkom. Zostavím stručný chorobopis.
Potom si ho bežným spôsobom vyšetrím: počúvnem srdce, pľúca, zmeriam tlak…
A následne sa zaujímam o jeho významné životné obdobia: stresy v práci, úmrtia v rodine, vzťahy, radosti, starosti. Zostavím tak jeho stručný životopis.

Keď potom vedľa seba položím chorobopis a životopis, zistím, že do seba dokonale zapadajú. Ako človek žije, tak aj stoná. Ak nezmení spôsob života, môže sa liečiť, ale ťažko sa uzdraví.”

Prečítajte si aj ďalšie naše ROZHOVORY.

»Vyšlo vám viacero kníh, jedna z posledných sú Příběhy obyčejného uzdravení, od ktorej sa budú odvíjať aj vaše prednášky v Banskej Bystrici (25. 9. 2019) a v Prešove (26. 9. 2019). O čom budete hovoriť?
„Moja posledná kniha je zostavená z príbehov pacientov, ktorí za mnou prišli, boli chorí, brali lieky. Vysvetlil som im, kde robia chybu, oni ju odstránili, uzdravili sa a lieky už neberú.
Aby ma kritici nenapádali, že si príbehy vymýšľam, požiadal som pacientov, aby sme ich – v záujme autenticity – napísali spoločne. Inak by boli len ťažko uveriteľné. V niektorých prípadoch sa totiž uzdravili z chorôb, ktoré súčasná medicína považuje za nevyliečiteľné: napríklad roztrúsená skleróza, ochorenie štítnej žľazy ap.
Ich uzdravenie ale nie je moja zásluha, predovšetkým sa o to zaslúžili sami pacienti. Tým ako chorobu pochopili a spracovali.
Najväčšou odmenou je pre mňa to, keď mi pacient po hodinovej konzultácii povie: ´To som k vám, pán doktor, ani nemusel chodiť. Ja som to vlastne vedel. Len som neveril, že by to mohlo byť také jednoduché.´
Väčšina pacientov naozaj tuší, z čoho pramení ich choroba a čo robia blbo. Potrebujú to však potvrdiť od nejakej autority. Ja im to dám na hlavičkovom papieri s pečiatkou.“