Kopčany a jeden z najstarších kostolov v strednej Európe

Dlhý čas bol považovaný za málo zaujímavú barokovú stavbu a od šesťdesiatych rokov za kaplnku z čias gotiky. Všetko sa však zmenilo na prelome tisícročia. Dnes vieme, že Rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej vznikol pravdepodobne ešte v období Veľkomoravskej ríše. Ide o jeden z najstarších zachovaných kostolov nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe.

Nachádza sa mimo obce, v blízkosti rieky Moravy, na ktorej druhom brehu sa nachádzalo mikulčické hradisko. Od roku 2000 postupne prebieha pamiatková obnova objektu. Kostol má fasády z neomietaného lomového kameňa a okná s lomeným oblúkom a ranogotickou kružbou s mníškou. A rozhodne sa oplatí pozrieť si ho, ako aj blízky Archeopark Mikulčice-Kopčany.

Malé Kopčany

Kopčany sú malá dedinka s 2,5 tisíc obyvateľmi pri hraniciach s Českom, kúsok od rieky Morava. Nachádza sa v blízkosti Holíča, Skalice a Hodonína. Ak idete z Bratislavy v smere na Malacky po diaľnici D2, zídete na Kúty a pokračujete pár kilometrov na Kopčany.
Od Trnavy idete v smere na Jablonicu, Senicu, tam prejdete okolo Tesca na Radošovce a cez Holíč odbočíte doľava na Kopčany.

Možno ste nevedeli, že sa tam narodil Josef Masárik, otec prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. V tejto záhoráckej obci nájdete aj Cisársky a kráľovský žrebčín, cenný barokový objekt. Žrebčín založil cisár František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie.

Jeden z najstarších kostolov

„Hoci podrobnejšie výskumy v deväťdesiatych rokoch posunuli datovanie už do 12. storočia, keď u nás vládol románsky sloh, blízkosť veľkomoravských Mikulčíc naznačovala ešte starší pôvod,“ popisuje Štefan Podolinský pre časopis Krásy Slovenska. „Ten sa napokon preukázal archeologickým výskumom v roku 2004, keď tu boli odkryté hroby datované práve do 9. storočia, resp. prvej polovice 10. storočia. Vznik stavby v tomto časovom rozpätí potvrdili aj analýzy dreva nájdeného v murive.“

Kostolík postavili na nevysokej piesočnej dune v širšom areáli mikulčického hradiska. K jeho hlavnej východnej bráne je orientované jeho západné priečelie. Stavba patrí k starobylému typu kostolov a tvorí ho pozdĺžna loď a malá kvadratická svätyňa. Archeológovia navyše pred západným priečelím našli zvyšky murovanej predsiene so zahĺbeným objektom. Podľa odborníkov mohlo ísť o priestor pre katechumenov s krstnou nádržou alebo hrobku.

Prežil zánik Veľkej Moravy

Stavba prežila aj zánik centra Veľkej Moravy a okolo polovice 13. storočia sa dočkala prvých výraznejších úprav. Na severnej strane malé polkruhovo zakončené okná zamurovali a na južnej ich zmenili do podoby úzkych ranogotických okien s kamennými mníškami. Podobné okno bolo prerazené aj v južnej stene apsidy.
Interiér kostola bol doplnený o freskovú maľbu na prelome 13. a 14. storočia. K rozšíreniu gotických okien došlo na prelome 14. a 15. storočia.

V druhej polovici 16. storočia bol pôvodný vstup na západnej strane lode nahradený väčším gotickým portálom. Slúžil ako víťazný oblúk pre cirkevné zhromaždenie, ktoré z kapacitných dôvodov muselo stáť vonku pred kostolom.
V 17. storočí prešiel kostolík barokovou úpravou. V tomto storočí definitívne zaniká osídlenie okolo neho, veriacim však naďalej slúžil aspoň ako kaplnka. Od roku 1964 tu prebiehal archeologický výskum.

Strom roka 2018

Pri kostolíku stojí lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), ktorá má vek 235 rokov a v roku 2018 zvíťazila v ankete Strom roka na Slovensku (v ankete európsky strom roka sa následne umiestnila na 8. mieste). Obvod jej kmeňa dosahuje 210 centimetrov a má výšku 20 metrov. Lipa a kostolík tvoria spolu nádhernú krajinnú dvojičku a sú doslova symbolom Pomoravia.

Rekonštrukcia a archeologický prieskum

Až na základe prvých výsledkov výskumu bola stavba v roku 1995 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Počas následnej obnovy boli odkryté pôvodné okná na severnej a západnej strane lode i východnej stene apsidy. Rekonštruované boli tiež ranogotické okná na južnej strane lode a apsidy. Reštaurované boli aj zvyšky nástenných malieb.
„Koncom roku 2021 bola ukončená rozsiahla obnova fasád, ktorá priniesla veľkú zmenu vzhľadu kaplnky. Tá totiž bola po približne dvadsiatich rokoch opäť omietnutá,“ upozorňuje Štefan Podolinský.

Archeopark Mikulčice-Kopčany

Česká republika a Slovenská republika sa snažia už od roku 2006 o zapísanie pamiatok Veľkej Moravy – hradiska pri Mikulčiciach a kostolíka v Kopčanoch do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Návrh predkladatelia viackrát stiahli na dopracovanie a stále sa na ňom pracuje. Od roku 2009 je kaplnka navrhnutá na zoznam značky Európske dedičstvo spolu s ďalšou veľkomoravskou stavbou v Kostoľanoch pod Tribečom.

Archeopark Mikulčice-Kopčany láka čoraz viac turistov. Na týchto miestach stála už v 7. storočí osada a v druhej polovici 9. storočia toto územie zažilo najväčší rozmach, ktorý vyvrcholil na začiatku 10. storočia. Niektorí historici predpokladajú, že vzhľadom na význam tohto stredovekého sídla tu pôsobili aj vierozvestcovia Cyril a Metod.

Prečítajte si tiež
Skalica. Krásne sakrálne stavby, skalický trdelník aj skalický rubín.

Tip na cyklovýlet

Jihomoravský a Trnavský kraj postavili cez rieku cyklolávku, vďaka nej sa dá spojiť návšteva slovenskej a moravskej časti Archeoparku. Kostolík v Kopčanoch je vzdialený len 3,5 km. Vďaka bohatej a zmodernizovanej sieti cyklotrás je návštevu archeoparku možné spojiť s ďalšími miestami. Na českej strane rieky vedie Moravská cyklostezka a na slovenskej zas Moravská cyklotrasa. Cyklotrasami Podluží sa dajú navštíviť na moravskej strane známe vínne pivnice či už v Mikulčiciach alebo Tvrdoniciach, ako aj Lanžhot, kde sa nachádza múzeum s expozíciou ľudovej kultúry, či Hodonín – rodisko prvého prezidenta ČSR T. G. Masaryka.

Na slovenskej strane v Holíči stojí nepochybne za prehliadku jediný veterný mlyn zachovaný na Slovensku či zámok. Zabudnúť nemôžeme ani na neďaleké kráľovské mesto Skalica s prekrásnym centrom a mnohými historickými pamiatkami.