Neuveriteľne sympatický a milý chlapík. Navyše skromný, hoci je olympijský víťaz a majster sveta na 50 km v chôdzi. Má na konte 6 titulov Slovenský atlét roka. Je štvornásobný olympionik, najlepší chodec a jeden z najúspešnejších slovenských atlétov histórie.
Matej Tóth je ako kamarát od susedov, s ktorým sa radi stretávate, lebo je pohoďák a dá sa s ním dlho a príjemne hovoriť na rôzne témy.
V rozhovore pre LepšíDeň.sk prezradil rôzne tipy, ako viesť deti k športu, ako im vyberať pohybové aktivity a ako naštartovať psychiku, keď vaše telo už nevládze.
Ako sa stravuje vrcholový športovec a môže si dopriať aj sladké? „Na Vianoce už všetci z mojej rodiny vedia, že medovníčky neochutnám. Pre mňa je sladkosť sušené ovocie alebo hrsť orechov,“ tvrdí náš olympijský víťaz.
Matej tiež vysvetlil, prečo je v športe veľmi dôležitá puberta a čo ho dokáže nabudiť a spraviť mu lepší deň?
Na úvod však malá gratulácia k zisku šiesteho titulu Slovenský atlét roka. Dojmy a pocity? “Nuž, aj keď ankety nikdy neboli mojou motiváciou ani cieľom, víťazstvo v nej je vždy veľmi príjemné. Tento rok je to predsa o niečo výnimočnejšie. Aj rekordným počtom, aj udalosťami z minulého roka. Veľmi sa z toho teším,“ dodáva s úsmevom Matej Tóth.
Ako vyberať šport pre dieťa?
»Mnohí rodičia chcú mať z detí športovcov, aj vrcholových, profesionálnych. Možno ako ste vy 🙂 Aké sú vaše základné rady?
„Predovšetkým nechajte dieťa, nech si vyberie šport, ktorý ho baví. A keď vidíte, že šport je pre neho radosť, podporte ho ako môžete. Predovšetkým svojim záujmom, pomocou.
Určite by som sa vyvaroval prehnaných ambícií rodičov. Dieťa (ani rodičia) by nemalo mať ambíciu stať sa profesionálnym športovcom. Športom sa má hlavne baviť.
Až vo veku 13-15 rokov môžeme začať uvažovať o predpokladoch na vrcholový šport. Dovtedy by som nejaké ambície smerom k profesionálnemu športu neriešil.“
»Presne ako vravíte – niektorí rodičia nútia deti do istého športu: futbal, tenis, hokej… Čiže naozaj je lepšie nechať vybrať dieťa, čo ho baví a v tom ho podporovať? Môže sa neskôr takýto „nanútený výber“ vypomstiť?
„Výber je veľmi dôležitý, ale ešte viac by som prízvukoval, aby sa to nebralo príliš vážne. Poznám množstvo talentovaných športovcov, ktorí boli už ako 17-18 roční vyhorení. Pritom najtvrdšia práca ich ešte len čakala. Je jasné, že vo fáze, keď ich už šport nebaví, nedokážu prekonať ani najmenšie prekážky.“
Ako rozpoznať talent?
»Základom je asi to, či má dieťa na daný šport talent. Či je vhodné na daný typ športu. Dá sa to zistiť?
„Je to síce dôležitý predpoklad, ktorý môže pomôcť, ale nie je to najdôležitejšie. Telo sa dokáže adaptovať na akúkoľvek záťaž. Sú športy, ktoré sú talentom ovplyvnené viac (napríklad šprint), niektoré menej (vytrvalostné športy).
Zistiť sa to dá. Sú na to základné testy napríklad bežne robené na hodinách telesnej výchovy. Ale aj jednoduché porovnanie medzi rovesníkmi. No ani najväčší talent na dráhu vrcholového športovca nestačí.
»Áno, určite k tomu talentu treba aj vytrvalosť, niekedy tvrdú drinu, taktiku a občas prídu zlomové obdobia, ktoré treba prekonať. K takým vraj patrí puberta – v čom? A ako vtedy konať, na čo sa pripraviť?
„Je to vek, ktorý je rizikový aj z výchovného hľadiska a to sa dotýka aj zmeny záujmov. V športe je to však aj vek, kedy sa prechádza z „hrania“ na tvrdý tréning. A vtedy si veľa mladých uvedomí, že ich to nebaví, alebo je to príliš veľká záťaž. Vtedy je veľmi dôležitá rola trénera, ktorý by mal rozumne dávkovať tréning, komunikovať viac individuálne a načúvať. Niekedy takto môžeme prísť o veľké nádeje.“
Matej Tóth: Aj ja behám pomalšie ako chodím
»Ako vediete svoje dcéry k športu? Ako sa športuje v majstrovskej rodine?
„Vedieme ich k pohybu a k športu úplne prirodzene. Tak ako som bol k športu vedený aj ja. Naučili sme ich plávať, korčuľovať, lyžovať, bicyklovať, hrať loptové hry. Venujeme sa im, motivujeme, ideme im príkladom. Ale nenútime ich do žiadneho konkrétneho športu. Staršia Emmka je tanečnica, čo vnímam ako šport. Mladšia Ninka navštevuje tréningy mojej športovej akadémie, kde dostáva všeobecný športový základ.“
»Keď vás občas sledujem, mám pocit, že ste nadčlovek 🙂 Veď vy kráčate rýchlejšie ako ja behám…a to aj po 40-tich kilometroch…
„Môžem Vás upokojiť – aj ja behám pomalšie ako chodím 🙂 Aspoň pri tých väčších objemoch.“
»Keď som s manželkou na prechádzke ja, musí ma stále brzdiť, aby som spomalil, že mi nestíha… to si ale neviem predstaviť, ako vyzerajú vaše prechádzky s manželkou Lenkou.
„Je to veľmi podobné. Ale snažím sa byť zhovievavý a prispôsobovať tempo Lenke a deťom.“
Strava, hlava a psychika
»Nakoľko je dôležitá psychika u športovca? Máte nejaký triky, ako sa nabudiť, keď to už nejde? Ako sa naštartovať, dobiť za chodu?
„Psychika je veľmi dôležitá. Fyzicky sú pripravení športovci na veľmi podobnej úrovni a častokrát rozhoduje hlava. Dôležitá je hlavne vtedy, keď to nejde ideálne, podľa predstáv. Vtedy môže hlava rezignovať, alebo naopak „vytiahnuť“ posledné zvyšky energie.
Mne najviac pomáha obrovská podpora mojich najbližších, fanúšikov, ale aj úplne obyčajných ľudí, ktorí mi fandia z domu pri televíznych obrazovkách. Nemám špeciálne cvičenia, ani mentálneho kouča, ale všetci v mojej blízkosti už vedia, ako ma nastaviť pred štartom.“
Prečítajte si aj ďalšie zaujímavé ROZHOVORY.
»Športovci sú zvyčajne vypracovaní, svalnatí. Vy ako chodec ste mimoriadne chudý – akú životosprávu dodržiavate? Asi máte detailne prepracovaný plán…
„Snažím sa stravovať racionálne. Určite nie kvôli chudnutiu, ale v našom športe je veľmi dôležitá energia. Preto sa stravujem nízkosacharidovo. To znamená viac učiť telo pracovať s tukmi a nebyť závislým od sacharidov.”
»Jete vôbec sladkosti? Koláče a zákusky – povedzme na blížiace sa Vianoce, Veľkú Noc…
„Sladkosti a zákusky nejem. Rovnako pečivo. V minimálnej miere cestoviny, zemiaky a ryžu. Základ tvorí zelenina, k tomu mäso, syry, orechy, ryby, jogurty, vajcia. Na Vianoce už všetci z mojej rodiny vedia, že medovníčky neochutnám. Pre mňa je sladkosť sušené ovocie alebo hrsť orechov.“
Ako prekonať ťažké obdobie
»Ľudia mávajú ťažké obdobia plné stresu a napätia. Jedno z vašich najťažších období bolo asi podozrenie z porušenia antidopingových pravidiel kvôli odchýlke v biologickom pase. Napokon sa pravda ukázala a Medzinárodná asociácia atletických federácií potvrdila, že ste nevinný. Ako sa prekonávajú takéto ťažké obdobia? Ako nepodľahnúť a zachovať si optimizmus?
„Mne veľmi pomohla podpora celého Slovenska. Ale rovnako aj myšlienka, že môj problém nie je najväčší na svete a ľudia musia riešiť aj horšie veci. A nakoniec sa ukázalo, že aj keď osem mesiacov bolo najťažších v mojom živote, dnes som rád, že tu ten prípad bol, že sme to zvládli a viem, že mi to dalo viac ako mi zobralo.
Mám za sebou najcennejšiu skúsenosť akú človek môže mať. Viem, že som dostatočne silný a mám obrovskú podporu na zvládnutie aj náročnejších prekážok, keď mi ich život prinesie. Takže moja rada je, nehodnotiť veľkosť problému a hneď ho považovať za to najhoršie, čo sa Vám v živote mohlo stať. Až čas ukáže, že aj vo všetkom zlom je aj kus dobrého.“
»Čo vám vie vylepšiť deň? Nabiť vás energiou, vyčariť úsmev na tvári?
„Objatie, úsmev, pekné slovo mojich dcér a manželky. To je pre mňa energia na celý deň.“
Foto: Matej Tóth