Váš pes vás naučí, ako môžete žiť ešte lepšie

Je to naozaj tak. Veď si všimnite, ako sa rozžiari, keď vás zbadá. Čaká pri dverách, aby vás privítal, keď sa vraciate domov a šťastne pritom krúti chvostom. A je úplne jedno, či ste boli celý deň v práci, alebo ste iba vybehli do obchodu po rožky. Šteká, vyskakuje, teší sa ako malé dieťa… A v určitých chvíľach to pocítite oveľa intenzívnejšie: napríklad keď ste unavení, prichádzate po ťažkom dni, zničení a zmorení… pes to akoby vycítil a pridá na radosti 🙂 A možno si v tej chvíli pomyslíte: „Keby som bol ako ty. Si vždy šťastný a spokojný!“

Presne takto uchopil Francúz Gilles Moutounet svoju knižku Môj pes, môj guru. Gilles pracoval ako top manažér v marketingu a dizajne. Nikdy neobľuboval psov, a keď sa jeho manželka rozhodla jedného zadovážiť ich dvom dcéram, bol proti. Ani vo sne mu vtedy nenapadlo, že neskôr napíše knihu inšpirovanú novým členom rodiny. Pochopil totiž, že správanie tohto najvernejšieho priateľa človeka spĺňa všetky poučky o tom, ako by sme mali žiť a byť dobrým človekom.

Váš pes vás naučí žiť

Možno to znie uletene, ale zamyslite sa. A skúste sa trošku odosobniť.
Všimnite si jedno. Keď sa psy ocitnú v aute a niekam sa vezú, nikdy nepoznajú destináciu. Ale vždy si vychutnávajú jazdu, vystrkujú hlavu z okna a cítia na srsti vánok.
Niekedy je to ranná jazda, alebo aj cesta k veterinárovi na nepríjemnú kontrolu či injekciu. Neprekáža im to počas jazdy. Ba ani nevedia, ako funguje auto. A to je podstatné.
Najviac záleží na ceste.

Prečo by ste si nemohli užívať cestu životom podobne?
„Aj my by sme mali vždy brať život tak, ako prichádza. A nedať sa znechutiť, ak veci nejdú tak, ako si myslíme, že by mali ísť. Nerozmýšľajme priveľa, kam smerujeme. Vyhýbajme sa priveľkým očakávaniam a vždy verme, že Pán či vesmír sa o nás postará. A že nás vezme iba tam, kam potrebujeme ísť pre svoj najvyšší prospech. Takže iba vystrčme hlavu z okna života a pocíťme vietor!“ odporúča Gilles Moutounet vo svojej knižke.

Psie pravidlá pre život

Nebojte sa, Gilles nás nežiada, aby sme žili ako pes a stali sa psom. Stačí, keď budeme dodržiavať niekoľko základných psích pravidiel a princípov:

Spoliehajte sa na pána a dôverujte mu.
Žite v prítomnom okamihu.
Buďte vďační a vyjadrujte svoju vďaku.
Lepšie komunikujte.
Pestujte nepodmienečnú lásku.
Hrajte sa s prírodou.
Zlepšite svoj spôsob komunikácie s ľuďmi.
Buďte trpezliví.
Využívajte svoju intuíciu.
Pozor na Pavlovov reflex.
Venujte sa joge: psie polohy.

Prečítajte si tiež
Pestujte si priateľstvá. Budete mať lepší život.

Učte sa od svojho psa

Všetky tieto pravidlá rozoberá na jednotlivých príbehoch a snaží sa nás motivovať.
Mimochodom, hovorí sa, že motivácia netrvá dlho. Preto ju porovnávame s kúpaním a hovoríme, že ju potrebujeme každý deň.
Všetci dobre vieme, že rozhodne nemôžeme byť 24 hodín denne pozitívni a šťastní. Vždy nám skríži cestu to či ono a pokazí nám náladu. Toto je určite dôvod, prečo sa dnes všetky motivačné knihy predávajú ako horúce rožky 🙂

„Tým, čo majú psa, úprimne odporúčam: vždy, keď ste trochu skľúčení, prerušte na minútu svoju činnosť, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnite a pozrite sa na svojho psa,“ píše autor v knihe Môj pes, môj guru. „Pes by mal fungovať ako váš vitamín, a keď si spomeniete na všetky pravidlá, v priebehu niekoľkých sekúnd sa vám zmení nálada.“

A čo ak nemáte psa? Tak si nejakého zadovážte. Nikdy to neoľutujete, lebo okrem toho, že budete mať psa, získate aj skutočného guru, ktorý vás dokáže veľa naučiť.

Malá Lara spokojne spí…

Zlepšite svoje vzťahy s ľuďmi

Nám sa veľmi páči kapitola o zlepšení vzťahov so svojím okolím, rodinou, priateľmi, kolegami v práci. Je zaujímavé, že všetky psy šťastne navzájom komunikujú bez akejkoľvek diskriminácie. Či ide o menšieho alebo väčšieho psa, psa, sučku, dlhosrstého, krátkosrstého, špinavého (záleží akú máme normu), čistého, s čiernou srsťou alebo bielou srsťou … zoznam by mohol pokračovať. Im to však neprekáža!

Iba sú šťastní, že navzájom komunikujú bez akýchkoľvek predsudkov. Vidíte, že v spôsobe, akým sa združujú, je čistá láska a súcit. Nemieša sa tam žiarlivosť, lebo malý pes by nešiel a nepozdravil väčšieho, keby sa cítil neistý pre svoju výšku a mal by pocit podriadenosti voči tomu druhému.

Neprechovávajú v sebe ani závisť. Nikdy nie sú drzí k inému psovi, ak veci nejdú podľa nich. Nie je to úžasné? Viete si predstaviť, že my, ľudské bytosti, by sme robili to isté, stretávali sa a rozprávali sa s ľuďmi bez toho, aby sme ich značkovali či posudzovali, ako to vždy robíme?