Ak máte doma tínedžera, určite to poznáte aj vy. Váš syn, či dcéra zostáva hore dlho do noci a spí až do poludnia. Je to veľmi časté…a vlastne aj prirodzené. Príčinu totiž treba hľadať v telesných zmenách, ktoré nastávajú pri premene dieťaťa na dospelého. Nemôžeme to ovplyvniť a môže to prejsť bez nejakých väčších problémov, ak je to v rozumných medziach. Tie však mladí väčšinou nepoznajú, neuvedomujú si ich a neraz to prepália tak, že to má zdravotné následky.

Väčšie požiadavky spojené s telesným rastom a pretváraním mozgu súvisia s vplyvmi prudkého zvyšovania hladín hormónov. Výsledkom je nadmerná stimulácia tínedžerov. Sú nabudení, aktívni a ťažko ich zaženiete do postele o desiatej večer. Proste ešte nie sú na to pripravení.

Riziko spánkovej deprivácie

Nebezpečné je dlhodobé a opakované oneskorenie spánkovej fázy. Normálny spánkový vzor tínedžerov sa mení tak, že zaspávajú a prebúdzajú sa neskôr.
To, že si líhajú o jednej v noci a do školy vstávajú o siedmej ráno, má však nevyhnutný následok – spánkový deficit.

Rodičov určite neprekvapí, že častým problémom dospievajúcich ratolestí je chronická spánková deprivácia. Niektoré štúdie naznačujú, že týmto problémom trpí až 75% tínedžerov. Popri všetkých ostatných hormonálnych výkyvoch k toxickej kombinácii prispievajú aj následky spánkovej deprivácie. Už dvojhodinový spánkový deficit môže výrazne ovplyvniť náladu a dĺžku sústredenia.
„Výsledky výskumu poukazujú na to, že ak si tínedžeri dopriavajú menej spánku, ako potrebujú, z dlhodobého hľadiska existuje súvislosť s obezitou a depresiou. Z krátkodobého hľadiska zasa stúpa výskyt nádchy, chrípky a gastroenteritídy, súčasného zápalu žalúdka a tenkého čreva,“ upozorňuje Harriet Griffey v knihe Chcem kvalitný spánok.

Prečítajte si tiež
Ťažko zaspávate? Tu je 20 tipov pre dobrý spánok.

Mobily a tablety v posteli

Ako dobre vieme, používanie smartfónov či laptopov a hranie počítačových hier často vedú k ponocovaniu. Určite ste si všimli, ako je čeknutie sms alebo massengera na facebooku poslednou vecou, ktorú tínedžeri robia pred definitívnym uložením sa k spánku.
Z týchto prístrojov sa navyše šíri modré svetlo, ktoré bdelosť podporuje tým, že potláča vylučovanie spánkového hormónu melatonínu. Takto sa prejavuje používanie laptopov v posteli, esemeskovanie, dokonca aj čítanie z Kindle.

Keďže ideálna dĺžka spánku tínedžerov je deväť hodín, v dôsledku chronickej spánkovej deprivácie sa stávajú unavenými, podráždenými, netrpezlivými a deprimovanými. Nielenže zaspávajú na vyučovaní, ale často trávia väčšinu víkendov v posteli a spia až do poludnia.
V skutočnosti trpia niečím, čo nápadne pripomína chronickú pásmovú chorobu.

Večerné učenie

Ak sa vaše deti najradšej učia večer, robia dobre. Teda asi to nerobia zámerne, skôr majú cez deň plno iných „dôležitejších“ aktivít a na učenie im zostane čas len v neskorý večer.
Ako však píše svetoznámy motivátor Jack Canfield v knihe Pravidla úspechu, práve večerné až nočné učenie pred skúškou je optimálne. Učivo sa nám v noci lepšie uloží do pamäti, pretože mozog večer pracuje oveľa efektívnejšie ako ráno.
Aj preto sa odporúča precvičovať napríklad jazyky teste pred spánkom, počas ktorého sa nám slovíčka a frázy lepšie vryjú do pamäti.
Najmä pri večernom učení sa však odporúča robiť častejšie prestávky, počas ktorých sa treba zdvihnúť, zaliať si čaj, vyvetrať sa, urobiť pár drepov.

Neskoro spať…

Mimochodom, v jednej štúdii, ktorá vyšla v americkom časopise Journal of Developmental and Behavioral Pediatrics, sa píše zaujímavý fakt. 25-minútové posunutie začiatku vyučovania zlepšilo spánkové vzory a náladu tínedžerov.
Keby teda rozvrh hodín väčšmi zodpovedal cirkadiánnym rytmom a spánkovým potrebám dospievajúcich študentov, boli by pozornejší, šťastnejší a schopnejší učiť sa.
Nemuseli by piť kávu či energetické nápoje, aby sa na vyučovaní lepšie sústredili.