Prokrastinácia. Ako ju zvládnuť, keď pracujete z domu?

V súčasnosti sme všetci v novej situácii a zrazu sme sa museli výrazne prispôsobiť: musíme pracovať z domu, mnohí prvý raz objavujú význam slova home office…a iní sa zasa zoznamujú so slovíčkom prokrastinácia. Že čo to vlastne je? A týka sa aj vás?
Nuž, pravdepodobne prokrastinujete aj vy, možno o tom ani neviete 🙂
Mnohí sme zostali doma a mali by sme pracovať, študenti študovať, žiaci venovať sa domácim úlohám. Rodičia by sa mali starať navyše o domácnosť aj o svoje študujúce ratolesti.
No nie vždy je to tak – radi odbiehame, odsúvame, vymýšľame si výhovorky…prokrastinujeme.
Čo to vlastne je prokrastinácia? Ako sa prejavuje a čo proti nej funguje? Dáme vám pár tipov, čítajte ďalej.

Čo je to prokrastinácia?

Slovko prokrastinácia sa často skloňuje najmä v súvislosťami s povinnosťami z čias študentských, ako je napríklad písanie diplomovej práce. Týkať sa však môže každého jedného z nás, či už študujete, pracujete pri počítači alebo sa chystáte okopať záhradku a vysadiť zopár kvetín.
Portál Mindtools napríklad uvádza, že v istom bode sa prokrastinácii oddáva až 95% populácie. Znamená to, že odkladáme svoje povinnosti na neskôr. Neskôr však prídeme na to, že nestíhame a vyčítame si, prečo sme sa do plnenia úlohy nepustili skôr.

Napríklad, Wikipedia definuje prokrastináciu ako odkladanie úloh na neskôr napriek tomu, že máme stanovený časový limit, v ktorom danú úlohu musíme stihnúť. Z jednorazovej prokrastinácie sa veľmi ľahko vytvára zvyk, v rámci ktorého odkladáme začatie, ale aj dokončenie úlohy aj keď vieme, že to bude mať negatívne následky. Napríklad, keď šéfovi načas nepošlete sľúbenú prezentáciu, zrejme nebude mať radosť. Prokrastinácia sa však nemusí týkať len pracovného života. Niekto donekonečna odkladá návštevu u lekára alebo riešenie partnerského problému.

Je prokrastinácia pozitívny alebo negatívny jav?

Každá minca má dve strany a platí to aj v prípade prokrastinácie. Napríklad, odkladanie úlohy môže v človeku vyvolať pocit úzkosti alebo dokonca až depresie. Jedinec má výčitky svedomia a trápi ho pocit viny.
Na druhej strane, prokrastinácia môže byť užitočná v prípade, ak po čase môžete získať nové informácie, ktoré vám pomôžu v lepšom plnení úlohy. Napríklad, ak máte urobiť prezentáciu do školy. Ak s ňou začnete o deň neskôr, možno natrafíte na nový výskum súvisiaci s danou témou, ktorý bol práve uverejnený.

Prokrastinácia = lenivosť?

Pre The New York Times sa vyjadril psychológ Tim Pychyl, ktorý hovorí, že prokrastinácia nemusí automaticky znamenať lenivosť. Napríklad, vy by ste práve teraz mali pracovať na dôležitom projekte. Namiesto toho však zubnou kefkou vydrhnete kúpeľňu a koreničky v kuchyni usporiadate v abecednom poradí. V takom prípade nehovoríme o lenivosti. Človek sa len venuje inej činnosti, než by mal.
Zároveň je však prokrastinácia istým druhom sebapoškodzovania. Nerobíme niečo, čo by sme mali, aj keď vieme, že odkladanie nie je dobrý nápad a môže nám uškodiť. Pokušeniu prokrastinovať však zvyčajne podliehame preto, lebo je nám zaťažko zvládnuť negatívne emócie, ktoré sa týkajú vykonania samotnej úlohy. Počas práce totiž neraz pociťujeme frustráciu, nudu či neistotu a prokrastinácia je spôsob, ako sa im na chvíľu vyhnúť.

Ako skoncovať s prokrastináciou?

Prokrastinácia dokáže byť poriadne zákerný cyklus, z ktorého je náročné sa vymotať. Stiahnuť si aplikáciu na lepšie zmanažovanie času preto nemusí byť nápomocné. V prvom rade by sme sa mali zamerať na spracúvanie vlastných emócií a na to, prečo v nás vykonanie danej práce vyvolalo tak negatívne emócie, že sme sa uchýlili k prokrastinácii.
Psychiater Judson Brewer napríklad odporúča zamerať sa na odmenu. Ľudský mozog totiž neustále túži po odmene. Prečo teda nevymeniť odmenu za dobre vykonanú prácu za odmenu v podobe prokrastinácie?

Vytvorte a odstráňte prekážky

Gretchen Rubinová zas hovorí, že nemusíme zásadne meniť seba, stačí zmeniť okolnosti a prostredie. Napríklad, ak vám v práci bráni neustále brázdenie sociálnych sietí, vytvorte prekážku, ktorá pri snahe prokrastinovať zvýši frustráciu. Napríklad, vymažte si z mobilu všetky aplikácie súvisiace so sociálnymi sieťami alebo zamknite mobil do zásuvky vo vedľajšej miestnosti. Alebo si vytvorte mimoriadne dlhé a komplikované prihlasovacie heslo, pri ktorom si rozmyslíte, či vám tie sociálne siete naozaj za to stoja.
Na druhej strane, je dobré odstrániť všetky prekážky, ktoré by nám mohli brániť venovať sa práci. Napríklad, položte niekde blízko seba vodu a niečo pod zub.

Urobte z úlohy prioritu

Portál Psychology Today uvádza, že človek má tendenciu za dôležité považovať to, čo má práve pred sebou a nie to, čo bude dôležité v budúcnosti. To znamená, že zvoniaci Messenger je teraz dôležitejší, ako to, že vám šéf vynadá za nesplnenú úlohu, čo môže mať dopad na vašu kariéru.

Článok publikovaný v odbornom časopise Journal of Personality and Social Psychology preto odporúča brať do úvahy celkový obraz, nielen jeho jednotlivé časti. Napríklad zamyslite sa nad tým, ako ovplyvní odloženie pracovnej povinnosti vašu kariéru a ako vám pomôže, ak teraz namiesto práce usporiadate knižky podľa farebnosti ich obalov.

Uznajte, že pocity neistoty sú normálne

Ako sme spomínali, prokrastinácia súvisí s negatívnymi emóciami. Majte však na pamäti, že nikto sa múdry nenarodil. Je v poriadku robiť chyby a po nich opäť začať odznova. Ak teda máte pred sebou náročnú úlohu, vytvorte si zoznam krokov. Do toho zoznamu zahrňte čokoľvek, čo vám pomôže.
Napríklad, zapnite príslušný program potrebný k práci. Potom si pozvite niekoho kompetentného na brainstorming alebo si zakričte do vankúša. Následne sa pokúste úlohu vyriešiť.

Prečítajte si tiež
Ako mať viac času? Dajte si poradiť odborníkom.

Zvážte, koľko času potrebujete

Pri plnení úloh máme zvyčajne nejaký časový limit. Ak sa dostatočne dobre poznáte, viete, kedy sa vám pracuje najlepšie. Napríklad, niekto najlepšie pracuje pod tlakom, kým inému sa darí najlepšie, keď vie, že na splnenie jednodňovej úlohy má aspoň tri dni. Zamyslite sa nad tým, do ktorej kategórie patríte vy a na úlohu si vyčleňte také množstvo času, ktoré vám pomôže najviac. Verte, tá špajza nikam neutečie, cestoviny môžete usporiadať aj neskôr.

O prokrastinácii vyšlo aj viacero dobrých kníh. Máme pre vás 3 tipy:
Už legendárnou je kniha Petra Ludwiga Konec prokrastinace, z ktorej sa stal bestseller, vyše 30.000 predaných výtlačkov. Čiže tipy ako prestať veci odkladať a začať žiť naplno.

Ak čítate knihy v čítačke, hneď teraz si môžete stiahnuť e-knihu 23 zabijáků prokrastinace od S.J.Scotta. A ak sa vám nechce čítať, ale knihu si radšej vypočujete – odporúčame audioknihu Stop prokrastinaci. Autorom je svetoznámy Leo Babauta a knihu skvele načítal Gustav Bubník.

Zdroj: Wikipedia, Psychology Today, Journal of Personality and Social Psychology,
The New York Times, Mindtools
Foto: Pixabay.com, Unsplash.com