Niekto nemal klobúk nikdy na hlave, pre iných je to symbol štýlu, jeho imidžu, má radšej takúto pokrývku hlavy ako čiapku či šiltovku. Možno viete, že v 18. a 19. storočí boli pokrývky hlavy de rigueur, čiže vyžadované etiketou. A výrobcovia plstených klobúkov boli vtedy vystavení veľkým množstvám dusičnanu ortutnatého. Pri procese nazývanom carroting mala táto látka pozorovateľný vplyv na ľudské zdravie… Je to tak aj dnes? Sú v klobúkoch látky, ktoré nám škodia? A čo samotné nosenie na hlave?
Bláznivý ako klobučník
Základným materiálom pri výrobe klobúkov je zvieracia srsť. Pôsobením dusičnanu ortutnatého, ktorý srsť sfarbuje do oranžova, sa scvrkáva, takže sa dá z kože ľahšie odstrániť a spracovať na plsť.
Pri opakovanom vystavení sa tejto látke sa u mnohých klobučníkov objavili v minulosti viaceré symptómy otravy ortuťou – emočná nestabilita, podráždenosť, strata pamäti, triaška, problémy s rečou a halucinácie.
Napokon, existuje aj anglické prirovnanie „bláznivý ako klobučník“. Je odvodené práve z tohto nešťastného sprievodného efektu pri výrobe módneho tovaru.
„Za muža, ktorý bol klobučníckym syndrómom poznačený mimoriadne, považovali Bostona Corbetta, klobučníka, z ktorého sa stal unionista, a ktorý zastrelil vraha prezidenta Lincolna – Johna Wilkesa Bootha. Sedem rokov predtým sa sám vykastroval nožnicami, aby utíšil svoje libido. Ako 50-ročný skončil na psychiatrii, odtiaľ však utiekol a zmizol bez stopy,” píše Sarah Hermanová, britská spisovateľka, editorka a milovníčka zaujímavých faktov vo svojej knihe Vedeli ste? Otázky a odpovede.
Moč na klobúkoch
Klobučníci pôvodne používali pri odstraňovaní srsti zo zvieracích koží ťaví moč. Močovina totiž obsahuje zložku s dusíkom, ktorá pomáha pri rozklade bielkoviny v srsti. Títo remeselníci však niekedy nahrádzali ťaví moč vlastným močom, lebo sa zistilo, že moč jedného z výrobcov zlepšil kvalitu plsti.
A propos, spolu s ortuťou sa moč používal aj na liečbu syfilisu – preto sa zistilo, že dusičnan ortutnatý robí so srsťou úplné zázraky.
Klobúky v súčasnosti
Klobúk je dnes na dámach i pánoch štýlovým doplnkom. A našťastie, ešte aj dnes existujú klobučníci, ktorí vyrábajú klobúky ručne, šetrne k prírode a najmä k našim hlavám 🙂 . Aj keď samotný postup výroby je rovnaký ako povedzme pred 200 rokmi.
Klobúky sa dnes vyrábajú z plsti (z nemčiny filc), čo sú opracované králičie chlpy. Tie sa vyčistia, zafarbia a potom sa nechajú pomocou pary splstnatieť na klobúkových formách. Následne sa rôzne valchujú (valcha je nástroj, ktorý sa používal pôvodne na pranie textílií), aby získali požadovanú kvalitu. Vzniká tak polotovar, ktorý sa ďalej v továrni spracováva, alebo ho dostanú modistky. Tie ho nad parou a tlakom preťahujú cez drevené formy a tvarujú. Robí sa to niekoľkokrát, aby klobúk postupne stvrdol a nemuseli sa používať chemikálie na tvrdnutie.
Prečítajte si tiež
Prekvapujúco zaujímavý vývoj pracovného oblečenia.
Klobúky však chránia aj naše vlasy, ktoré sa môžu spáliť. Áno, nielen pokožka, ale aj vlasy, ktorým škodí UV žiarenie. Dôsledkom sú polámané končeky vlasov, rozstrapkané, vyblednuté, suché. Zvlášť pozor si musia dávať dámy s farebnými vlasmi, melírom či trvalou – takéto vlasy strácajú lesk a pružnosť ešte viac, a to pôsobením slanej vody, chlóru a slnečného žiarenia. Preto je dobré mať poruke klobúk.
P.S. Ozaj, prečo králičie chlpy, srsť? Tá má totiž veľkú výhodu v trvanlivosti, naozaj veľmi dlho vydrží. Mnohé klobúky spred sto rokov sú prakticky nezničiteľné a trvácne.
Zdroj: publikácia Vedeli ste…, iDnes.cz, internet
Foto: Pixabay.com, Unsplash.com