Hlboký „kotol“ pod Gerlachovským štítom je takmer na dotyk, keď prechádzame po Tatranskej magistrále medzi Sliezskym domom a Batizovským plesom. Zároveň si odtiaľ môžeme vychutnať výhľady…
Tatranské plesá patria k najvyhľadávanejším cieľom v Tatrách – najviac ich nájdete práve na slovenskej strane týchto veľhôr. Sú to jazerá ľadovcového pôvodu, s ktorými sa spájajú rôzne zaujímavosti. V spolupráci s najstarším u nás vychádzajúcim časopisom Krásy Slovenska sme pre vás pripravili trasu z Tatranskej Polianky k Sliezskemu domu a Vrbickému plesu, a odtiaľ k Batizovskému plesu. Výlet je vhodný aj pre rodiny s deťmi v prípade, že deti rady skáču po skalách 🙂 Na trase nie sú žiadne exponované úseky, ani reťaze či inak zaistené časti ciest.
Tatranské plesá na dosah
Tatranská Polianka (990 m) je východiskový bod na príjemnú a nenáročnú túru na Sliezsky dom, celoročne prístupný moderný horský hotel. Vystúpiť k nemu možno po asfaltovej ceste – cyklochodníku, ktorý v zime využívajú aj lyžiari a skialpinisti. Takisto po zeleno značenom turistickom chodníku, ten niekoľkokrát asfaltku pretína a pri Velickom moste (približne po hodine stúpania) sa začne vlniť pozdĺž potoka až po Velické pleso, ktoré leží pri prahu Sliezskeho domu (aj tento úsek výstupu trvá asi hodinu).
Ak už ste v Tatranskej Polianke, môžete si pozrieť digitálnu galériu Poliankovo. Spája umenie s modernými technológiami a výstava je doplnená o rôzne interaktívne prvky. Prehliadku máte za pol hodinku. V blízkosti sa tiež nachádza areál bežeckého lyžovania Tatraheim, či Wolkerove jazierka
Batizovské pleso
Na rázcestí na Velickom moste (1 304 m) sa objavuje ďalšia značka – žltá. Chvíľu sa drží asfaltky, ale už na Batizovskej zákrute sa stratí medzi stromami v lese a po krátkom stúpaní sa prederie do pásma kosodreviny. Po výhľadoch do Hromadnej doliny sa napojí na Tatranskú magistrálu na rázcestí pod Suchým a následne sa otrie o brehy Batizovského plesa. Je to obľúbená zastávka na vyhľadávanom úseku Tatranskej magistrály v smere od Popradského plesa cez Ostrvu až k Sliezskemu domu.
Pleso leží v Batizovskej doline, podľa ktorej dostalo meno, a tá bola pomenovaná podľa podtatranskej obce Batizovce. Je hlboké osem metrov a jeho hladina je v nadmorskej výške 1 884 metrov. Vyteká z neho Batizovský potok a ten tvorí kaskády vodopádov, ktoré majú tiež prívlastok Batizovské.
Brehy plesa s krásnou priezračnou vodou strážia tatranské štíty ako neprekonateľná kamenná stráž – Končistá zo západu, steny Gerlachovského štítu z východu, Kostolík, Popradský Ľadový či Batizovský štít zo severu.
V doline nie je súvislý vodný tok a ani Batizovské pleso, ktoré je tu údajne najkrajšie, nemá stály prítok. V doline leží ešte Malé Batizovské pliesko, Pliesko pod Kostolíkom a pod snehom dlho počas roka ukryté Batizovské oká. Ideálny čas navštíviť brehy čarovného plesa je v období, keď sú slnečné lúče ešte silné, letné tatranské búrky už odzneli a nával turistov poľavil. Vtedy stačí posedieť chvíľu na niektorom z veľkých balvanov na brehu a vychutnávať si pohľady na štíty.
Okruh Tatranskou magistrálou
Do Tatranskej Polianky sa možno vrátiť tou istou trasou alebo urobiť okruh Tatranskou magistrálou popod Suchý vrch k rázcestiu pod Suchým a odtiaľ asi hodinku na Sliezsky dom. V posledných minútach cesty, keď magistrála začne klesať k Velickému plesu, otvorí sa pohľad na horský hotel, ktorý slúži nielen na oddych, ale aj ako nástup na trasu pri výstupe na Gerlachovský štít. Prvá chata pri Velickom plese bola Hunfalvyho, ktorá ale časom nestačila ani vybavením a ani kapacitou, preto na juhozápadnom brehu začali stavať prízemnú chatu, v tom čase najväčšiu vo Vysokých Tatrách.
Prečítajte si tiež
Tatranské záhady na trase z Popradského plesa k Morskému oku.
Obľúbený Sliezsky dom
Novostavbu otvorili v roku 1895 a odsluhujúcu Hunfalvyho chatu vyhradili pre nosičov a vodcov. V roku 1913 ale chata vyhorela a už viac nebola obnovená. Pôvodný Sliezsky dom mal kapacitu 40 lôžok a bol prístupný len v letnom období, dnes je to moderný horský hotel, kde turistov vyvážajú autami.
Zaujímavosťou je, že Sliezsky dom slúžil počas prvej svetovej vojny ako výcvikové stredisko horských vojenských oddielov a telefonicky bol spojený s Tatranskou Poliankou už v roku 1924. Koncom novembra 1962 úplne vyhorel, pre veľké množstvo snehu bol prístup k horiacej budove takmer nemožný. Nový, už dvojposchodový hotel dali do prevádzky o šesť rokov neskôr. Horský hotel, ako ho poznáme dnes, otvorili v roku 2010.
Posedenie na terase horského hotela s pohľadom na okolité steny a štíty je už len sladkou bodkou za príjemnou túrou k Batizovskému plesu. Túra nie je náročná a radí sa medzi poldenné. Ale pokiaľ vyhľadávate horské slnečné lúče na brehu plesa, alebo si doprajete prestávku na guláš na terase horského bufetu, môžete si výlet naplánovať na celý deň. V horúcich dňoch netreba zabúdať, že na trase sa nenachádza takmer žiadny tieň.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska – objednajte si predplatné TU.
Text a foto: Oľga Krajčiová, LepšíDeň.sk