Dalajláma: Ako byť šťastný

„Ak chceš, aby druhí boli šťastní, cvič sa v súcite. A ak chceš byť šťastný ty, cvič sa v súcite,“ napísala Jeho svätosť 14.dalajláma. Mali by sme žiť súcitne, služba druhým je jednou z najväčších cností a aj tým dosiahneme svoje základný cieľ – ako byť šťastný. „Považujem to za celkom logické,“ dodáva Dalajláma. „Keď pomáhame druhým, rozšíri sa horizont našej mysle, a tak získame oveľa realistickejší pohľad na naše malicherné problémy. To, čo sa nám prv javilo ako čosi strašné a neznesiteľné, čiže neprekonateľné, začne strácať silu.“

„Verím, že pravým zmyslom nášho života je hľadanie šťastia. To je jasné. Či je niekto veriaci, alebo nie, či vyznáva toto alebo tamto náboženstvo, všetci hľadáme v živote niečo lepšie. Takže, nazdávam sa, náš život v skutočnosti smeruje k šťastiu…“

Týmito slovami sa dalajláma prihovoril početnému obecenstvu v Arizone. Prešiel tak rovno k jadru svojho posolstva.
Veľa z jeho myšlienok nájdete v knihe Ako byť šťastný, ktorú napísal spolu s americkým psychiatrom Howardom C. Cutlerom. Vďaka tomu má buddhistické rozprávanie o šťastí presah do západniarskej tradície. Prostredníctvom meditácií a príbehov v nej dalajláma ukazuje, ako čeliť depresii, úzkosti, hnevu, žiarlivosti alebo zlej nálade. Pomáha nám nájsť vnútorný pokoj v hlavných oblastiach života, ktorými sú vzťahy, zdravie, rodina, práca a duchovno.

 

Ako byť šťastný?

Každý máme viacero možností, ako vniesť do svojich životov viac šťastia, a čo je ešte dôležitejšie, ako sa zamerať na nesmierne vnútorné zdroje, ktoré sa nachádzajú v každom z nás.
Prečítajte si úryvok zo spomínanej knihy Ako byť šťastný – píše psychiater Howard C.Cutler:

Tvrdenie dalajlámu, že zmyslom života je šťastie, vyvolala vo mne otázku. Neskôr, keď sme ostali sami, spýtal som sa ho: „Ste šťastný?“
„Áno,“ odpovedal. Po chvíľke ticha dodal: „Áno… určite.“ Povedal to hlasom, ktorý nepripúšťal pochybnosti a znel úprimne. Tá istá úprimnosť sa zračila aj v jeho tvári a očiach.
„Je však šťastie dostupné pre väčšinu z nás?“ spýtal som sa. „Je to skutočne možné?“
„Áno. Verím, že šťastie sa dá dosiahnuť prostredníctvom výcviku mysle.“

Ako obyčajného človeka ma predstava dosiahnuteľného šťastia oslovovala. No ako psychiater som bol zaťažený takými teóriami ako Freudovo presvedčenie, že „inklinujeme k tomu, aby sme povedali, že do plánu ‚Stvorenia‘ nebol zahrnutý zámer, že človek by mal byť šťastný“.

Pojem šťastia, ktoré možno skutočne dosiahnuť, sa na Západe vždy vnímal ako čosi neurčité, prchavé, neuchopiteľné. Ešte aj anglické slovo „šťastný“ – happy je odvodené z islandského happ, ktoré značí osud alebo náhodu. Väčšina z nás chápe šťastie ako čosi mysteriózne. Vo chvíľach radosti, ktoré život prináša, šťastie akoby prichádzalo znenazdajky. Mne ako západnému človeku šťastie nepripadalo ako niečo, čo môžeme rozvíjať a udržovať iba tým, že „cvičíme svoju myseľ“.

ako byť šťastný
Ako byť šťastný? Odveká otázka…

Základom je spriaznenosť

Dalajláma tvrdí, že objavil určitú mieru osobného šťastia. Počas týždňa, ktorý strávil v Arizone, som často videl, že toto osobné šťastie sa prejavuje ako úprimná ochota priblížiť sa k druhým, navodzovať atmosféru spriaznenosti a dobrej vôle ešte aj pri tých najkratších stretnutiach.

Jedného predpoludnia, po verejnej prednáške, dalajláma cestou do hotela prechádzal po terase, obklopený svojím zvyčajným sprievodom. Pri výťahoch si všimol chyžnú. Zastal a spýtal sa jej: „Odkiaľ ste?“
Čudne vyzerajúci muž v hnedom háve a jeho úctivý sprievod ju na okamih zaskočili a zmiatli. Potom sa však usmiala a placho odvetila: „Z Mexika.“
Dalajláma sa s ňou chvíľu rozprával a potom pokračoval v ceste. Chyžná tam len stála, na tvári sa jej zračilo vzrušenie i radosť. Nasledujúce predpoludnie, v tom istom čase a na tom istom mieste sa chyžná objavila znova, no aj so svojou kolegyňou. Keď dalajláma vchádzal do výťahu, obe ho vrelo pozdravili. Dalajláma zareagoval stručne, no obe ženy žiarili šťastím, keď sa vracali k svojej práci.
Po tejto udalosti každý deň pribudlo zopár ďalších chyžných. V tom istom čase a na tom istom mieste. Na konci týždňa tam stáli už tucty chyžných vo svojich šušťavých sivo-bielych rovnošatách. Vytvorili uvítací špalier, ktorý sa tiahol po celej dĺžke cesty vedúcej k výťahom.

Naše dni sú spočítané. Práve v tejto chvíli prichádzajú na svet tisíce ľudí. Niektorí budú žiť len niekoľko dní či týždňov, aby potom tragicky podľahli chorobám, alebo sa stali obeťami nešťastia. Iným je zasa súdené dožiť sa sto rokov, ba možno aj o čosi viac, a okúsiť všetko, čo život ponúka: víťazstvo, zúfalstvo, radosť, nenávisť a lásku.

Jeden nikdy nevie. No či už prežijeme jeden deň alebo sto rokov, ústredná otázky zostáva vždy tá istá: Čo je cieľom nášho života?

 

Čo dodáva nášmu životu zmysel?

Zmyslom našej existencie je hľadanie šťastia. Zdá sa to logické a „západní“ myslitelia od Aristotela po Williama Jamesa sa na tejto myšlienke zhodujú.
Nie je však život, ktorý je založený na hľadaní osobného šťastia, sebecký, ba až nenásytný? Nie nevyhnutne.

Podľa prieskumov sú to práve nešťastní ľudia, ktorí najväčšmi majú sklony k tomu, aby sa zaoberali len sebou, pričom sú často nespoločenskí, zádumčiví, ba dokonca nepriateľskí. Šťastní ľudia, naopak, sú spoločenskejší, pružnejší, tvorivejší a ľahšie znášajú každodenné frustrácie. A, čo je najdôležitejšie, sú láskyplnejší a tolerantnejší ako nešťastní ľudia.
Takže ako byť šťastný?

šťastní ľudia
Šťastní ľudia sú láskyplnejší a tolerantnejší ako nešťastní ľudia.

Šťastie a peniaze

Bádatelia vymysleli niekoľko zaujímavých experimentov, ktoré dokazujú, že šťastní ľudia preukazujú určitý stupeň otvorenosti, ochotu zbližovať sa s druhými a pomáhať im. Napríklad dokázali v testovanom subjekte navodiť šťastnú náladu situáciou, v ktorej daná osoba nečakane nájde peniaze v telefónnej búdke.
Jeden z výskumníkov potom v prestrojení prešiel okolo a z ruky mu „náhodou“ vypadol štôs papierov. Bádatelia chceli vidieť, či sa sledovaný subjekt pristaví, aby neznámemu človeku pomohol. V ďalšej navodenej situácii náladu pokusných osôb vylepšili tým, že ich nechali počúvať nahrávku komédie.
Potom k nim pristúpila osoba v núdzi (opäť v súhre s výskumníkom) a chcela si od nich požičať peniaze. Bádatelia zistili, že jedinci, ktorí sa cítili šťastní, boli náchylnejší pomôcť alebo požičať peniaze niekomu než členovia ďalšej „pozorovanej skupiny“, ktorí dostali tú istú príležitosť pomôcť, no ich nálada nebola vopred vylepšená.

Keďže tieto experimenty nepotvrdzujú názor, podľa ktorého úsilie o dosiahnutie osobného šťastia nejakým spôsobom vedie k sebeckosti a uzavretosti, každý z nás môže uskutočniť vlastný pokus v laboratóriu každodenného života.

Predstavme si napríklad, že sme uviazli v dopravnej zápche. Po dvadsiatich minútach sa premávka konečne pohne, no autá sa posúvajú len pomaly. Vo vedľajšom aute zazrieme ženu, ktorá chce prejsť so svojím autom do nášho prúdu a zaradiť sa pred nás. Ak máme dobrú náladu, skôr sa stane, že spomalíme a necháme ju, nech nás predbehne. Ak sa však cítime mizerne, môže sa stať, že jednoducho len zrýchlime a medzeru medzi vozidlami zaplníme.

„Trčím tu už celú večnosť, tak prečo by som mal kohokoľvek pustiť?“

„Začneme teda tým, že základnou premisou zmyslu nášho života je hľadanie šťastia,“ píše dalajláma v knihe Ako byť šťastný. „Je to vízia šťastia ako reálneho cieľa, ku ktorému možno dospieť. A keď začneme rozpoznávať faktory, ktoré vedú k šťastnejšiemu životu, zistíme, akým spôsobom hľadanie šťastia prospieva nielen jednotlivcom, ale aj ich rodinám a celej spoločnosti.“

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
Celkovo prečítaní 1 973x, 1 prečítaní dnes

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Leave a Comment