Aká soľ škodí? A ako si vyberať tú správnu soľ?

„Nesoľ toľko! Škodí ti to!“ Aj vám už niekto čosi podobné povedal? Pravdou je, že soľ sa nachádza takmer v každej potravine, vo vysokej miere v polotovaroch. A keď teda ešte dosáľame, môže to byť problém. Vtedy nám soľ škodí. Faktom však tiež je, že soľ je pre náš organizmus nevyhnutná.
Kde je teda pravda? Ako sa v tom vyznať? Ktorú soľ zvoliť – kuchynskú? morskú? himalájsku? Poradíme na nasledujúcich riadkoch.

Soľ získala „zlú karmu“ po tom, ako mnohé štúdie ukázali, že existuje vzťah medzi vysokým obsahom sodíka v strave, vysokým krvným tlakom a srdcovo-cievnymi ochoreniami.
V skutočnosti to však nie je také jednoduché a jednoznačné.
Podľa štúdií tzv. Cochrane review (považovaných za najlepší zdroj vedeckých poznatkov) sa ukázalo, že zníženie konzumácie soli nevedie k zníženiu rizika srdcovo-cievnych ochorení.
V Belgicku zase populačná štúdia odhalila, že riziko srdcovo-cievnych ochorení je štatisticky vyššie u ľudí, ktorí konzumujú sodík v menšom množstve.

Takže otázkou je: nakoľko nám škodí alebo prospieva soľ?
Odpoveď je jednoduchá: problém nie je, či soliť, alebo nie. Ale akú soľ použiť!
Skvelé tipy v tomto smere ponúka Fitshaker v novom Fitness diári 2018.
Mgr. Jana Sremaňáková je výskumná asistentka v oblasti výživy a rakoviny, akreditovaná výživová poradkyňa a fitness trénerka (Advanced Eating). Má niekoľko odporúčaní ohľadom soli, ktoré môže dodržiavať naozaj každý.

Aká soľ škodí?

Negatívny účinok soli súvisí so spôsobom spracovania, s ochudobnením o stopové prvky a pridávaním chemických látok, ktoré telu pri pravidelnej konzumácii neprospievajú.
Soľ obsahuje sodík, esenciálnu zložku, ktorá plní v tele mnoho funkcií a je potrebná na správne fungovanie tráviacej, obehovej a nervovej sústavy či svalstva. Ak soľ spĺňa uvedené kritériá, nemusíme sa báť konzumovať ju.
„Ak nekonzumujete veľa predpripravených jedál, polotovarov, zaváranín a údenín, ktoré obsahujú veľké množstvo soli, môžete si podľa chuti jedlo posoliť, no nemali by sme to s ňou preháňať,“ odporúča Jana Sremaňáková.

Lekári odporúčajú cca 1 čajovú lyžičku soli denne, čo je asi 5 gramov. No prieskumy zistili, že až 90% dospelých prijíma oveľa viac soli, ako tú jednu čajovú lyžičku. Takže pozor na tú skrytú soľ, ktorú nevidíme, nevnímame, ale môže byť naozaj vo vysokom množstve. „Všetko závisí od zloženia stravy. Ak by ste však jedli potraviny, v ktorých je málo sodíka, tak pocítite deficit,“ tvrdí MUDr. Igor Bukovský.
Mimochodom, na Slovensku zje priemerný dospelý až 15 gramov soli denne, čo je trojnásobok odporúčanej dávky.

Ako si vybrať čo najlepšiu soľ?

Morská alebo himalájska soľ ešte nemusí byť lepšia ako kuchynská. Môže byť totiž chemicky upravená. Preto poriadne čítajte popis na výrobku a zaujímajte sa o krajinu pôvodu, miesto ťažby a spôsob spracovania.
Pri kúpe soli sa pozrite, či je v zložení hlavne E535 a rozmyslite si, či ho chcete naozaj pravidelne konzumovať. Rafinovaná soľ stráca nielen prirodzenú štruktúru, ale aj ďalšie minerálne zložky. Častý argument proti nerafinovanej soli hovorí o tom, že obsah týchto minerálov je zanedbateľný. Dôležité tu však nie je to, či tie minerály majú výživovú hodnotu. Príroda je dokonalá a všetko v nej má svoj význam, takže hoci môže byť množstvo ďalších minerálov z nutričného hľadiska zanedbateľné, vyskytujú sa tam preto, aby vyrovnávali účinok sodíka.
Stopové minerály nerafinovanej soli dodávajú špecifickú farbu. Dávajte si však pozor na produkty, ktoré sú prifarbované a v skutočnosti s nerafinovanou prírodnou soľou nemajú nič spoločné.
Fanúšikovia kuchynskej soli s obľubou tvrdia, že morská soľ neobsahuje jód a naopak, do kuchynskej soli je jód pridaný. To je asi jediný benefit rafinovanej kuchynskej soli. Každopádne, jód vieme doplniť do stravy konzumáciou rýb, kvalitných mliečnych výrobkov a zeleniny v prirodzenej forme. Prípadne možno kúpiť nerafinovanú morskú soľ obohatenú o jód alebo napr. himalájska soľ obsahuje jód prirodzene.

Soľ nad zlato

Bez soli by sme teda nevydržali, no už v konzumovaných potravinách jej máme dostatok.
Mimochodom, soľ sa po vyťažení upravuje bielením. Prírodná nerafinovaná soľ nemá nikdy bezchybne bielu farbu a zafarbenie sa mení podľa toho, aké ďalšie minerály obsahuje.

Prirodzená soľ sa zvyčajne vplyvom vlhkosti zhlukuje. Preto prišli výrobcovia s geniálnym nápadom, aby sa to nedialo. Ten úžasný výmysel sa volá E535, používa sa aj u nás a jeho pravý názov je ferokyanid draselný.
Všimli ste si to? FeroKYANID…hovorí vám to niečo?
Kyanid draselný je silný jed.
Ďalej už nebudeme pokračovať. To len na okraj, ak je pridaný do soli. Takže rozmýšľajte pri kupovaní, čítajte etikety.
Obhajcovia tejto látky argumentujú, že je to veľmi pevná zlúčenina, ktorá sa v tele nemení na kyanid. Denná telu neškodiaca dávka je 0–0,025 mg na kg hmotnosti. Lenže ferokyanid draselný reaguje v kombinácii s kyselinami a mení sa na hydrogen kyanid, teda toxický plyn. Otázne je, či sa to deje aj v našom tele. Ak by sa naň aj nemenila, do tela rozhodne nepatrí, lebo ho zaťažuje, hlavne pečeň, ktorá musí všetko cudzie spracovať, upozorňuje odborníčka Jana Sremaňáková.

Prečítajte si tiež
Zdravá kuchyňa a domácnosť. Tipy, ktoré sa vždy zídu.

Okrem E535 sa z rovnakého dôvodu používajú aj iné zlúčeniny, ako napríklad E554 (hlinitokremičitan sodný), E552 (kremičitan vápenatý), či E342 (fosforečnan amónny). Takže nielenže chemicky bielime a spracovávame soľ tak, že stráca minerály, ale do nej ešte aj pridávame ďalšie zlúčeniny, ktoré telo nepozná a nepotrebuje.

Ak vás táto a podobné témy o vašom zdraví zaujímavú, siahnite po novom Fitness diári na rok 2018. Naozaj tam nájdete množstvo užitočných tipov a rád, skvelých receptov a cvičení. Výborný pomocník, aby ste boli fit počas celého roka.