Možno aj vy máte doma hypersenzitívne dieťa…alebo vaša kamarátka, či susedka. Nie je vždy jednoduché takéto dieťa vychovávať. Niekedy už len venovať sa mu oberá o množstvo síl a nervov. Hypersenzitívne deti chcú totiž všetko robiť dobre. Majú na seba priveľké nároky a to sa prenáša aj na rodičov. Čo následne unavuje a vyčerpáva. Ako pristupovať správne k hypersenzitívnym, precitliveným deťom? Ako s nimi jednať, ako ich motivovať a rozumne brzdiť?

V prvom rade si zapamätajte, že nadávanie a tresty pri výchove takýchto detí nemajú miesto. Niekedy je ťažké odolať, ale skúste to!
V prípade hypersenzitívnych detí treba prejaviť pochopenie pre ich uvažovanie, vďaka ktorému sa k sebe naučia byť zhovievavé. Hypersenzitívne dieťa sa vlastnými chybami zaoberá veľmi dlho a je k sebe neraz až prehnane kritické. Neubite ho ešte svojimi výčitkami. Lepšie mu pomôžete, ak zaujmete objektívne stanovisko a snažíte sa o objektívne hodnotenie.

Skúška pre rodičov

No dávajte si pozor, aby ste dieťa prehnane nechválili a nepredstierali nadšenie, ak samé seba kritizuje. Inak nadobudne pocit, že ho nechápete a neberiete vážne a bude sa cítiť osamelo.

„Niektorí dospeláci tu stoja pred problémom,“ tvrdí odborník na hypersenzitivitu Rolf Sellin. „Ak výchova nepozostáva z pravidiel, čo je potom výchova? Vplyv nemajú len rodičia. Súrodenci, kamaráti, spolužiaci a ľudia z médií zanechajú na dieťati stopy. Práve médiá ovládať nedokážeme, pritom patria k najväčším nebezpečenstvám, ktoré ovplyvňujú hypersenzitívne deti.“
Príklady hypersenzitívnych detí jasne naznačujú, čo by malo byť pri všetkých deťoch samozrejmosťou. Ako prvé pocítia, v ktorých oblastiach sa im venuje malá pozornosť.

Pre hypersenzitívnych rodičov je hypersenzitívne dieťa skúškou.
Ako mám s jeho senzitivitou zaobchádzať? Ako riešim podobný problém, ak ide o mňa ? Budem s ním zaobchádzať v rukavičkách, lebo sám neviem s citlivosťou bojovať?
Niekedy sú to práve hypersenzitívni rodičia, kto potomka svojou precitlivenosťou ešte viac zaťažuje.

Idealizovanie dieťaťa

Žiaľ, verejnosť vo všeobecnosti vníma hypersenzitivitu, čiže precitlivenosť rôzne. Často je to pohŕdanie alebo ignorancia. Zo strany rodičov a vychovávateľov ide zasa o zbytočné pokusy dieťa zmeniť, prípadne dochádza k jeho nebezpečnej idealizácii.

Aj keď hypersenzitívne dieťa mnohým veciam rozumie, nemali by sme zabúdať na to, že je to stále len dieťa a má právo dieťaťom aj ostať. Idealizovanie si potomka nepredstavuje len obrovskú záťaž pre dieťa, no často poukazuje aj na nebezpečné stieranie hraníc medzi rolou rodiča a dieťaťa. Výsledkom môže byť duševný chaos, hoci úmysly rodičov boli dobré a chvályhodné.

Hypersenzitívne dieťa je darom pre svojich rodičov. Áno, dobre čítate, hoci to považujete za nezmysel. Otravujúce a nebezpečené do budúcnosti, keď dieťa nebude vedieť spracovávať emócie. Omyl!
Takéto deti potrebujú podľa R.Sellina matku a otca, ktorí im dodajú pokoj, ktorí rešpektujú ich hranice a cítia pri nich istotu. „Hypersenzitívne deti cítia, čo je pravá a čo domnelá výchova, a vedia, čo rodičia skutočne prežívajú. Sú pre svojich rodičov večným impulzom k ich vlastnému rozvoju,“ dodáva odborník v knihe Hypersenzitívni ľudia medzi nami.

Viete ako sa cíti?

Spomeňte si na okamih, kedy vás naposledy ocenili, pochválili alebo láskavo prijali.
Však to bolo príjemné?!
Deti potrebujú takúto „oceňovaciu“ energiu o to viac a samy si ju aj bez váhania vyžadujú. „Mami, pozri, pozri!“ – opakujú dookola. Nemôžu sa našej pozornosti nabažiť. Ešte aj vynútená pozornosť, akej sa dočká napríklad malý provokatér, je pre nich lepšia, ako keby sa im nedostalo žiadnej pozornosti.
Však ste si to všimli?

A tak deti otravujú a otravujú, až kým ich nezačneme vnímať. Aj my dospelí sa cítime rovnako. Okolie sa nám venuje málo. Chýba nám pozornosť, reakcia, odpoveď na naše snahy. A teraz dôležitá otázka – koľkým poruchám v pracovnom živote, koľkým energetickým krízam by sme predišli, keby sme venovali pozornosť chýbajúcej pozornosti?

Prečítajte si aj
Aké knihy čítať deťom od narodenia?

Hypersenzitívne dieťa

Kto vyrastá ako hypersenzitívne dieťa v nepredvídateľných hraniciach, naučí sa ich nepríjemným spôsobom aj spoznávať: reaguje zraniteľne, cíti nebezpečenstvo na každom kroku, žije v strachu z násilia, z prerušenia kontaktu alebo sa obáva nedostatku lásky. Každopádne podobné zážitky zanechajú v dieťati hlboké stopy.
Myslite na to.

Nezabúdajte napríklad ani na to, v akom prostredí sa pohybujú hypersenzitívne deti. Ak sú vonku medzi cool deckami, ktoré udávajú trend, skončia väčšinou zle. Strácajú istotu, snažia sa napodobniť rodičov, byť ešte ohľaduplnejší a tolerantnejší…a to im bude neskôr len na škodu.

Hypersenzitívne dieťa potrebuje presne stanovené hranice. Jasné pravidlá, ktoré poskytnú istotu, harmóniu a pokoj. Len vtedy sa dokážu svoju hypersenzitivitu ovládať a napokon pozitívne využiť.
Hypersenzitívne dieťa sa musí tiež naučiť myslieť aj na seba. Nie sebecky a nevšímavo. Pravdou však je, že hypersenzitívni ľudia vidia najskôr iných, až potom seba. Určitá dávka pozitívneho egoizmu môže byť prospešná.

Je vaše dieťa hypersenzitívne?

Urobte si jednoduchý test, ako ho v spomínanej knihe odporúča Rolf Sellin. Odpovedajte na nasledujúce otázky áno alebo nie, a potom si pozrite nižšie výsledok.

Ktoré výpovede sedia na vaše dieťa?

• Výrazne reaguje na hluk a vysoké tóny.
• Snaží sa vyrovnávať napätie a dosiahnuť harmonickú atmosféru.
• Cíti, keď sú ostatní smutní alebo chorí; automaticky na nich berie ohľad.
• Obľubuje pokojnú hru (ak sa rozhnevá, nasleduje krik).
• Vycíti napätie medzi rodičmi napriek tomu, že sa sporom pred ním vyhýbate.
• Priveľa dojmov ho často vystraší alebo rýchlo unaví. Potrebuje sa utiahnuť do úzadia.
• Vníma aj maličkosti, ktoré boli pozmenené.
• Kým ostatné deti obľubujú rýchle kolotoče, moje dieťa takáto situácia vyľaká.
• Rado sa hrá aj samo. Hru takto prežíva intenzívnejšie a žiari pri nej.
• Stráni sa nových vecí. Dané predmety či situácie pozoruje s odstupom, kým sa rozhodne priblížiť.
• Pri spoznávaní iných ľudí či detí je zaujaté, no zároveň hanblivé.
• Nerado súťaží, nijako v takých hrách nevyniká. Určite mu nejde o výhru ani o dominanciu.
• Má na seba vysoké nároky. Trpí, keď jeho námaha nezodpovedá výsledkom, aké si predstavovalo. Vtedy sa zvykne rozhnevať a hlasno reagovať.
• Miluje vyrovnanosť a spravodlivosť. Rado sa podelí s čokoládou či keksom. Dá si záležať na tom, aby každý dostal rovnaký diel.
• Keď sa niekomu deje krivda, cíti sa samo ukrivdené. Vtedy by sa dokázalo zastať aj starších.
• Má len jedného alebo dvoch kamarátov, s ktorými je v intenzívnom kontakte. Vo väčších skupinách sa správa rezervovane či dokonca odmietavo.

Výsledok testu:

Ak súhlasíte s viac ako polovicou výpovedí, máte pravdepodobne hypersenzitívne dieťa. Myslite však na to, že výsledok závisí aj od momentálnej situácie a môže byť ovplyvnený vaším vzťahom k dieťaťu. Vek potomka nemusí byť pri takomto všeobecnom teste zohľadnený.

Mohlo by vás zaujímať:

Ako naučiť súrodencov, aby spolu dobre vychádzali Ako deti reagujú na nás, rodičov? Tu je 5 typov detí a ich správania Ako vychovať silné a sebavedomé deti bez falošnej chvály? Rozvíja sa moje dieťa správne? pýtajú sa rodičia predškolákov Ako odpovedať deťom na čudné otázky, ktoré vás zaskočia, či šokujú? Dať deťom po zadku – pomáha to? Čo to môže spôsobiť?