Krájaný chlieb. Viete, kto a ako ho vlastne vynašiel?

Mnohí ľudia kupujú krájaný chlieb, prípadne si ho dajú nakrájať priamo v predajni – je to praktické a jednoduché. A nie je to len u nás, ale aj v zahraničí. Chlieb sa konzumuje na celom svete a v mnohých podobách, tvaroch, formách.
Od francúzskej bagety a croissantov, poľských bagiel až po etiópske injera a indické paratha. Všade chlieb chutí inak, má iné zloženie, ale v konečnom dôsledku je to pohodlné jedlo. Istý americký pekár ho však nepokladal za dostatočne praktické – viete, ako vznikol krájaný chlieb? Prečo má hrúbku okolo pol druha centimetra a komu bol pôvodne určený?
Prečítajte si a na záver pridáme praktický tipy, ako chlieb správne skladovať či krájať.

Úspešné krajce

Už to bude skoro 100 rokov!
V roku 1928 v istom pekárstve v Chillicothe v americkom štáte Missouri dali do predaja prvé nakrájané bochníky chleba. Otto Rohwedder sa totiž snažil poskytnúť americkému ľudu praktickejšiu formu ich obľúbenej potraviny.
Hoci si dal veľmi záležať na tom, aby stanovil takú hrúbku krajca, akú obľubujú gazdinky – približne poldruha centimetra – pekári boli skeptickí. Hnevalo ich, že vopred nakrájané bochníky rýchlejšie zatuchnú – čo sa aj stalo.
Rohwedder to vyriešil tak, že na obidva konce chleba nasunul sponu v tvare písmena U, ktorá držala tvar chleba a udržiavala ho čerstvom stave. Elektrický krájač chleba s viacerými čepeľami sa dočkal úspechu a stal sa podkladom anglickej frázy opisujúcej budúce novinky: „najlepšia vec od čias krájaného chleba“.

Vojnové prídely

„Počas 2. svetovej vojny sa objavila snaha o šetrenie zdrojov surovín, takže v Spojených štátoch zakázali výrobu kovových krájačov chleba. Bolo to však natoľko nepopulárne opatrenie, že zákaz po dvoch mesiacoch zrušili,“ píše sa v knihe Vedeli ste?
V Británii, kam bielu múku privážali zo zahraničia, vláda zaviedla „národný krajec z bielej múky“, pri ktorom sa použili celé zrná vrátane pliev.
V časoch šetrenia to bola nepopulárna základná potravina. Medzičasom nacistický režim v Nemecku v snahe nasýtiť masy zaviedol Kriegsbrot – vojnový chlieb – vyrobený z raže, pšenice a pomletých zemiakov (občas aj s prímesou pilín).

Praktické „chlebové“ tipy

Krájať chlieb vie každý, aj malé dieťa…no nie vždy vyzerá výsledok lákavo. Krivý, príliš hrubý, drobiaci sa… Pri krájaní chleba preto používajte najlepšie ostrý nôž s vrúbkovanou čepeľou a nešmykľavou rukoväťou.
Niektorí odporúčajú nakrájať čerstvý chlieb s nahriatym nožom. Je to prosté – čepeľ noža ponorte do teplej vody, osušte ju kuchynskou utierkou a začnite krájať. Na noži tak nezostanú nalepené žiadne omrvinky.

Chlieb skladujte v drevenom chlebníku, vydrží dlhšie, pretože drevo pohlcuje nadmernú vlhkosť. Tak vlastne dochádza ku konzervácii chleba a jeho ochrane pred plesňami.

Vedeli ste, že biely chlieb nevydrží tak dlho ako tmavý? Pšeničná múka má totiž iný stupeň vymletia a tým aj menej vlhkosti. Takže biely chlieb odoberá z okolia vlhkosť vo väčšom množstve a rýchlejšie, takže aj rýchlejšie splesnivie.

Prečítajte si tiež
Starý chlieb. 7 nápadov, ako ho ešte využiť.

Chlieb neskladujte v pevne uzavretých mikroténových sáčkoch, ani v chladničke. Môže sa zapariť a navyše, chlieb musí dýchať, aby zostal dlhšie čerstvý.
Okrem spomínaného dreveného chlebníka je dobrá aj neglazovaná kameninová nádoba. Prípadne použite ľanové alebo bavlnené látkové vrecúško.

Do chlebníka môžete pridať rozkrojené jabĺčko, ktoré pečivo zvláčni a pomalšie vysychá. Ak do chlebníka pridáte kúsok surového zemiaka, chlieb nebude plesnivieť.

Ak chcete chlieb zamraziť, nech sa páči – vydrží tak dlhšie a po rozmrazení je stále jemný a chutný. Najlepšie však urobíte, ak ho zamrazíte čo najskôr, čiže kým je ešte úplne čerstvý.