Naučte sa čítať zo stromov a využiť takéto užitočné informácie

Chcete porozumieť reči stromov?
Vedia nám toho povedať veľa – nielen, keď sa stratíme v lese a vďaka nim sa opäť nájdeme. Môžu byť dobrou mapou, ak vieme, ako čítať zo stromov. Všimnime si, že pri riekach rastú iné druhy ako na kopcoch či pahorkoch.
No veľa sa môžete dozvedieť o stromoch v parku, vo vašom meste, dokonca aj vo vašej záhrade…a pochopiť ich.

Naučte sa čítať zo stromov

Viete hovorí vŕba farbou svojich listov alebo javor mladými spodnými konármi? Stromy toho veľa povedia o okolitej krajine, vode, ľuďoch, zvieratách. O počasí aj o čase. Tristan Gooley už dve desaťročia učí ľudí umeniu čítať zo stromov pomocou jasných znakov a stôp ukrytých v ich tvare, kôre, koreňoch či na listoch.
Svoje poznatky a tipy zhrnul v jedinečnej knihe Ako čítať zo stromov. „Celé roky s radosťou zbieram všetky zmysluplné charakteristiky stromov, ktoré možno pozorovať. Začalo sa to prírodnou navigáciou – orientovaním sa v prírode pomocou rôznych stôp a znamení. Priam posadnuto ma zaujímal fakt, že stromy sa dajú využiť ako kompas – vieme napríklad, že na svojej južnej strane narastú širšie,“ popisuje Tristan.

Stromové kalendáre a lesné hodiny

Napríklad vedeli ste, že ihličnanom každý rok pribudne jedna vrstva vetiev? To znamená, že vek ihličnatého stromu môžeme odhadnúť tak, že spočítame tieto úrovne alebo „špirály“ vetiev.

Jednoduchšie je to pri mladých stromoch do desať rokov, lebo medzery medzi jednotlivými vrstvami sú očividnejšie. Napríklad na mladých jedliach je tento efekt úplne zrejmý. Keď strom starne, zahustí sa a nie je už také jednoduché jednotlivé vrstvy spozorovať, ale princíp stále platí.
Mladé vetvy rastú na koncoch (predlžujú sa) a vedie ich vrcholový púčik. Proces je podobný tomu, keď rastie vrchol stromu do výšky, s tým rozdielom, že vetvy sa predlžujú do strán. Rast je sezónny, spúšťa sa a pozastavuje, čo vedie k tvorbe jaziev okolo halúzky.

Dĺžka medzery medzi dvomi jazvami označuje, koľko strom narástol za daný rok. Závisí aj od veku stromu, podmienok v tom ročnom období a predchádzajúcich. Mladá vetva na mladom strome v dokonalých podmienkach (dobrej rovnováhe ideálnej teploty, svetla a dažďa) bude mať medzi jazvami dlhšie holé medzery.

Ako zistiť vek lesa

Vek lesa sa dá vyčítať z menších rastlín. Niektoré druhy sa v oblasti usídľujú tak pomaly, že ich prítomnosť naznačuje, že na tomto mieste bol po celé stáročia les, zvyčajne tak dlho, ako existujú zmienky o danej oblasti. Tieto okrajové rastliny sú známe ako indikátory prírodného lesa. „Mám šťastie, že žijem v blízkosti mnohých prastarých lesov a pravidelne vídam starodávne ručičky hodín, čiže rastliny ako mliečnik mandľovitý či listnatec pichľavý,“ píše Tristan vo svojej knihe.

Čas les mení. Prvé desaťročia sú charakteristické úvodnou fázou súperenia o svetlo. Každý strom je v tom sám za seba a pokúša sa čo najviac využiť dostupný slnečný svit. To však vedie k neudržateľnému množstvu stromov a problém sa s tým, ako rastú, len prehlbuje. Koruny sa zdvíhajú a vypĺňajú a mnohé stromy prehrajú a zahynú.

Prečítajte si
Ktorý strom tvorí najlepší dáždnik v lejaku?
Pod ktorý sa radšej neskrývať?

Prerieďovanie lesov je správne!

Dospelý les má menej stromov a menej druhov ako mladý. Je to tiež jeden z dôvodov, prečo sa hospodárske lesy pravidelne prerieďujú. Ľudia to inštinktívne vnímajú ako čosi hrôzostrašné, vandalské ničenie cenných lesov, ale v skutočnosti im to prospieva – stromy, ktoré zostanú, sú zdravšie a biodiverzita je väčšia.

Aj organizmy, ktoré žijú pri stromoch, majú zaujímavé životné cykly. Mnohé z najzaujímavejších úkazov živočíšnej ríše sú prítomné na začiatku alebo konci života lesa. Spočiatku je v ňom veľa svetla, čo láka mnohé malé rastliny, hmyz a vtáky. Keď les starne, na zemi leží mnoho mŕtveho dreva, ktoré sa stáva domovom rôznych živočíchov a hmyzu, čím pomáha aj iným živočíšnym druhom.

Na zimnej prechádzke listnatým lesom si všimnite, že dovidíte oveľa ďalej. Je to trochu ironické, lebo zvyčajne ako sezónu svetla vnímame leto. V listnatom lese s plným korunovým zápojom je však leto trochu stiesnené a tmavé.
V zime síce môže byť nebo olovené, ale svetlo pomedzi stromy steká až na zem. Mach, papradie, lišajníky a pečeňovky obľubujú vlhkosť zimy a zároveň ťažia maximum z tohto svetla. Ak to teploty umožňujú, pokračujú vo svojom raste.

Po období miernych teplôt si môžete všimnúť, že sa začínajú zelenieť spodné časti kmeňov a vetiev, ako aj podložie v lese. Je to ako miniatúrna jar uprostred tuhej zimy.

Foto: LepšíDeň.sk, Tatran/Tristan Gooley