José Arce je terapeut a expert na správanie psov. Má výborný cit pre prirodzené správanie psov. Vycíti ich rozpoloženie a nevyvíja na ne tlak, naopak, v zaobchádzaní s nimi je pokojný, vyrovnaný a sebaistý. Spozná, kedy by mohli nastať konflikty, kedy sa cesty križujú a kedy vládne vzájomné porozumenie. Rešpektuje povahu psov a je skvelý odborník na výcvik psov.
Napísal knihu so skvelým názvom – Päť tajomstiev šťastného vzťahu medzi človekom a psom.
Vysvetľuje v nej, ako si vytvoriť so svojim psom naozaj dobrý vzťah, vždy sa naňho spoľahnúť a nájsť v ňom spoločníka, ktorý bude stáť pri vás v dobrom aj zlom.
Výcvik psov je dôležitý
Nejde tu o nejakú nadradenosť, či vyvyšovanie. Aby sa psy cítili dobre, potrebujú jasné pravidlá a pevné štruktúry. Musíte preto vytvoriť prirodzenú hierarchiu.
„Mnohé problémy, ktoré máme s našimi psami, sa veľmi rýchlo vyriešia, keď obnovíme správnu hierarchiu vo vzťahu medzi človekom a psom,“ tvrdí Jocé Arce.
Musíte preto prevziať rolu vodcu. Ako sa z vás stane pokojný a sebaistý vodca, šéf, ku ktorému sa váš pes rád pripojí? Ako sa vám podarí, aby vás pes v pravom zmysle slova nasledoval?
Zbavte sa pochybností
Pre mnohých ľudí je priam nepredstaviteľné, že psy sa rady podriadia. Dominantné správanie sa v našej spoločnosti posudzuje negatívne. Náš život a predstava harmonického a dobre fungujúceho vzťahu sa zmenili.
Psy sú totiž oveľa menej flexibilné a potrebujú jednoznačné, jasné štruktúry. Psovi sa v spoločnom živote s ľuďmi darí len vtedy, keď sa môže podriadiť a prevziať úlohu nasledovníka. Vtedy sa dokáže uvoľniť a užívať si život. Pes môže prevziať preň prirodzenú rolu iba vtedy, keď vy prevezmete úlohu dominantnej časti a stanete sa vodcom.
Zbavte sa teda pochybností. Sú to len slová. Dominantnosť nie je nič negatívne! Dôležité je, aby ste prevzali zodpovednosť za svojho psa. Uvedomte si, že psovi pomôžete, ak preberiete vedenie. Keďže sa vám bude môcť podriadiť, opadne jeho neistota, zbaví sa stresu a bude opäť sám sebou. A obom vám bude lepšie.
Pes vycíti vašu náladu
Najdôležitejšou úlohou vodcu psej svorky je, že sa postará o pokoj a bezpečie. A to dokáže len vtedy, keď je sám pokojný a sebaistý. Musíte si teda osvojiť schopnosť vystupovať vo vzťahu k psovi pokojne a sebaisto. A práve to je pre mnohých ľudí problémom.
Psy majú úžasný cit pre to, čo sa odohráva v našom vnútri. Spočíva to predovšetkým v tom, že vďaka svojim asi 200 miliónom čuchových receptorov disponujú nepredstaviteľnou schopnosťou vnímať chemické pachy. Dokážu tak jednoducho „vyčuchať“ naše emócie. Bez ohľadu na to, ako sa cítime a čo si myslíme, naše telo vyprodukuje obrovské množstvo pachových signálov, ktoré vytvárajú jednoznačnú biochemickú informačnú sieť. Vylučujeme molekuly pachu, ktoré jemnému psiemu čuchu neuniknú. Okrem toho majú psy zorné pole takmer o tri štvrtiny širšie, ako je naše. Vnímajú aj najmenšie pohyby, ktoré si ani neuvedomujeme alebo si o nich myslíme, že ich pes nezaregistroval.
Z týchto psích daností jasne vyplýva, že psa neoklameme. Hoci hovoríme jasným hlasom, ale vnútorne pochybujeme o svojich slovách, sme rozrušení alebo bojazliví, pes nás vníma tak, ako sa v podstate cítime, neisto. Nie je to inak ani vtedy, keď stojíme pred psom vzpriamene a so zdvihnutou hlavou, ale vnútorne máme pochybnosti, či bude mať naša požiadavka úspech. Psy sa nenechajú oklamať vonkajškom.
Vodcom môžeme byť iba vtedy, keď sme úplne sebaistí a pes to aj cíti. „Pripúšťam, že nie vždy je ľahké byť pokojný a sebaistý,“ uznáva José Arce. „No dá sa to naučiť, rovnako ako iné veci v živote. V prvom rade musíme eliminovať vonkajšie stresové faktory a sústrediť sa úplne na seba a svoje vlastné sily. Pomáhajú pri tom rôzne metódy: niekto sa upokojí pri meditácii, iný pri joge, dýchacích cvičeniach či pomocou obrazov vyvolaných v mysli.“
Vyskúšajte, ktorá cesta je pre vás najlepšia, a pokúste sa niekoľko ráz za deň dostať do stavu pokoja a uvoľnenia bez toho, aby bol pri tom váš pes. Nemal by nič vidieť.
Až keď budete presne vedieť, čo máte robiť, aby ste sa dostali do pohody, vyskúšajte to v praxi. Použite techniku so psom v konkrétnej situácii, ktorú chcete zmeniť. Začnite tam, kde sa cítite sebaisto, teda najlepšie doma. Tam sme zvyčajne pod menším tlakom, lebo nás nikto nepozoruje.
Vymedzte hranice
Ak chcete byť šéfom, zodpovedným jedincom, vodcom, musíte svojmu psovi jasne a jednoznačne ukázať, čo smie a čo nesmie. To znamená, že musíte stanoviť hranice a dôsledne ich dodržiavať. Tak ako malé (či väčšie) dieťa, ani pes nerozumie tomu, že jeden deň niečo smie, na druhý deň nesmie a na tretí možno bude smieť.
Aké široké alebo úzke budú vaše hranice, závisí len od vás. Niekoho neruší, keď pes leží na pohovke alebo dokonca v jeho posteli, a považuje to za príjemné. Inému neprekáža, ak pes sedí vedľa stola. Pre ďalšieho by bolo takéto správanie absolútne nemysliteľné. Preto nemá význam, aby sme hovorili o všeobecných hraniciach. Hranice, ktoré si určíte, musia zodpovedať vášmu životu a vyhovovať vám. Vy a vaše želania sú smerodajné!
Ako pomoc pri rozhodovaní, čo je (ešte) príjemné a čo (už) obťažujúce, vám môžu poslúžiť tieto otázky:
– Pokiaľ sa smie pes priblížiť k vášmu jedlu?
– Pokiaľ sa smie pri vychádzke vzdialiť?
– Kde smie ležať?
– Čo mu patrí? Čo nie?
– Smie chodiť do kuchyne?
„Práve zákaz chodenia do kuchyne považujem za veľmi účinný, keď vzťah vodca – nasledovník nie je v rovnováhe. Psovi tým jasne naznačujete, že ste pánom jedla. A jedlo patrí šéfovi!“ upozorňuje José Arce vo svojej knihe.
Ako psovi stanoviť pravidlá?
Pes sám od seba nevie, čo smie robiť a čo nie. Preto musíte stanoviť pravidlá vy a postarať sa, aby sa dodržiavali. Musíte dať psovi jasne najavo, keď spraví niečo zle. Ale ako?
Aj tu platí ako prvý krok vlastná sebadôvera. Na rozdiel od nás psy nemajú zmysel pre nespravodlivosť. Nerozoznávajú zlé a dobré. Vždy sa správajú tak, ako im velí príroda. Pes, ktorý vykoná niečo „zlé“, zo svojho hľadiska nič zlé neurobil. Urobil len niečo, čo nám nevyhovovalo, pretože bol neistý alebo sme dostatočne nenacvičili, čo od neho očakávame. Keď napríklad prídete domov a zistíte, že pes niečo zničil, musíte sa opýtať najprv sami seba, ako ste k tomu prispeli vy, že niečo nevyšlo. Napríklad, navykli ste ho dostatočne, že zostane doma sám?
Aj keď sa akokoľvek hneváme, pes nerozmýšľa moralisticky, a preto ho nemožno brať na zodpovednosť ako človeka. Aby sme dosiahli disciplínu u iných ľudí, často používame slová a reč tela, ktoré ich majú zastrašiť. Pes nepozná zmysel našich slov. Vníma len naše vyžarovanie, ktoré je v takýchto momentoch poznačené nepokojom, rozrušením a hnevom. Jediné, čo si z toho odvodí, je, že tento človek nie je pokojný a vyrovnaný. Nie je „vodca“.
„Svojim klientom ponúkam praktický príklad,“ dodáva José Arce.
Keď sa pes chce zmocniť vašej topánky, nemali by ste nadávať (negatívne, váhavé vyžarovanie), ale pokojne, bezpečne a rozhodne mu ju zobrať. Neťahajte mu ju z papule, pretože to si pes vysvetlí ako „výzvu na súboj“. A šéf nebojuje.
Topánku jednoducho pevne držte, kým pes neotvorí papuľu a nevzdá sa „úlovku“. Keď sa vám to zdá pridlho, môžete jednou rukou držať topánku a druhou papuľu psovi otvoriť – pokojne a sebaisto, bez násilia a množstva slov.
Tým, že topánku položíte pred seba, signalizujete, že patrí vám. Môžete psa rukou trochu odtlačiť, a ak to nebude akceptovať, vystretou dlaňou mu dať signál „Stop!“, až kým sa neprestane pokúšať „uloviť“ topánku. Keď dosiahnete tento bod a pes akceptuje, že topánku nemôže zobrať, pohladkajte ho, prípadne mu namiesto topánky dajte to, čo môže mať, napríklad hračku či žuvaciu kosť.
Dôležité je to najmä pri mladých psoch, lebo tie potrebujú niečo na obhrýzanie.
Ak náhodou nezareagujete dosť rýchlo a pes ujde aj s topánkou, nesmiete v nijakom prípade bežať za ním. Až keď sa s topánkou niekde usadí alebo jej prestane venovať pozornosť, vezmite ju a urobte to, čo som pred chvíľou opísal: ukážte topánku a vymedzte hranice (štuchnite ho, dajte signál „Stop!“), prípadne vymeňte topánku za hračku.
Veďte psa po celý deň
Aby vás pes rešpektoval ako vodcu, šéfa, zodpovedného jedinca, musíte mu po celý deň dávať najavo, že ste naozaj vodca, šéf, zodpovedný. To znamená, že pri všetkom, čo v súvislosti so psom robíte, musíte zachovať pokoj a sebaistotu. Nestačí udávať tón len pri vychádzke a kŕmení.
Pes musí 24 hodín vedieť, aká pozícia mu prináleží. Začína sa to zavčas rána. Pokojne a sebaisto ho pozdravte, nie ako býva zvykom vzrušene, najmä ak prejavuje dominanciu. Každá reakcia z vašej strany ešte zvýši jeho negatívne správanie.
Zlepšite svoj vzťah so psom vďaka novej knihe José Arca.