Okolo Liptovskej Mary. Jeden z najkrajších cyklookruhov na Slovensku

Pinterest LinkedIn Tumblr +

Liptovská Mara je vodné dielo na strednom Liptove, ktoré každoročne láka množstvo turistov. Táto lokalita bola významná už v prehistorickej dobe, našli sa tam rôzne archeologicky cenné artefakty a dnes tam láka nielen na históriu, ale najmä kvôli krásnej prírode a možnostiam turistiky. Máme pre vás skvelý tip na cyklotúru, ktorá sa vám určite zapáči.
Ideálnym východiskom na absolvovanie jedného z najkrajších cyklistických okruhov na Slovensku – Veľkého okruhu okolo Liptovskej Mary môže byť napríklad hotelový rezort Sojka.
Tento okruh ponúka pekné panoramatické výhľady na okolité pohoria a návštevu viacerých zaujímavých kultúrno-historických pamiatok. LepšíDeň.sk vám v spolupráci s časopisom Krásy Slovenska prináša popis tejto trasy a čo počas cyklotúry môžete vidieť.

 

Okolo Liptovskej Mary

kostol Liptovská MaraStredne náročná trasa známa ako Veľký okruh okolo Liptovskej Mary vedie popod Nízke Tatry a Chočské vrchy a vodnej nádrže Liptovská Mara sa dotýka pod Havránkom. Počas nej cyklista smeruje mierne členitou a odlesnenou Liptovskou kotlinou a z viacerých miest sa mu ponúkajú pekné pohľady na vodnú hladinu či horskú panorámu Západných a Nízkych Tatier.
Terén je pomerne členitý, ale bez dlhších či príliš náročných stúpaní. Celá trasa vedie väčšinou po málo frekventovaných cestách s asfaltovým povrchom, ale nájdu sa na nej aj úseky po poľných nespevnených cestách. Z tohto dôvodu odporúčame na jej absolvovanie trekingové bicykle.

 

K drevenému skvostu

Spomínali sme, že východiskom môže byť rezort Sojka, ktorý sa nachádza v tichu dedinky Malatíny. Tvoria ho budovy v tradičnom štýle, ktoré sú citlivo rozmiestnené v pekne upravenej záhrade. K dispozícii je hotel, apartmány, drevenice aj kemping, takže môžete si vybrať podľa svojich preferencií.
Vyrazme teda na cestu – na začiatku musíme absolvovať asi 1,5 km úsek z Malatín popri štátnej ceste č. 18 do Ľubely a potom nás už čaká až do Liptovského Mikuláša len Liptovská cyklomagistrála. Tá nás privedie cez Dúbravu až do Laziska k monumentálnemu drevenému artikulárnemu kostolu.

Svätý kríž
Evanjelický kostol je jednou z najväčších drevených stavieb v strednej Európe, ktorú preniesli z Paludze z dôvodu zatopenia tejto obce vodami Liptovskej Mary. Dovnútra vojde takmer šesťtisíc návštevníkov, ktorých zaujme najmä barokové drevené zariadenie. S kostolom tvorí harmonický celok samostatne stojaca drevená veža slúžiaca ako zvonica.

Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž sa nachádza asi 14 km od Liptovského Mikuláša v dedinke Svätý Kríž. Ide o posledný a určite najvýznamnejší umelecký prejav slovenskej drevenej architektúry. Počas prehliadky kostola vás budú sprevádzať sestry, ktoré vám radi poskytnú informácie o histórii kostola. Tie si môžete aj vypočuť alebo prečítať vo viacerých jazykoch. V letnej sezóne majú otvorené pondelok až sobotu od 9:00 do 16:00, v nedeľu od 10:00 do 16:00.

Artikulárny drevený kostol Svätý Kríž

Artikulárny drevený kostol Svätý Kríž.

 

Popod Jasnú aj cez Liptovský Mikuláš

Po prehliadke kostola nás z Laziska vyvedú cyklistické značky a spevnenou cestou nasmerujú do Pavčinej Lehoty. Z nej pokračujeme ku frekventovanej štátnej ceste spájajúcej Liptovský Mikuláš s Jasnou a jej prekrižovaním pokračujeme okolo autokempingu nespevnenou cestou popod les až do Ploštína.

Čaká nás úsek cez Iľanovo severným smerom popod diaľnicu a za mostom cez Váh, až sa ocitneme v Liptovskom Mikuláši. Vršíkovou, Vrbickou a Belopotockého ulicou prídeme do jeho centra, odtiaľ pokračujeme Ulicou Milana Pišúta severným smerom a po prejazde železničnej trate nás ulica Pod Stráňami vyvedie von z mesta.

V obci Trstené odbočíme doľava na Bobrovec, kde opäť doľava smerujeme do Pavlovej Vsi (odbočka vpravo na túto cestu sa nachádza na dolnom konci obce). Stále nás sprevádzajú modré cyklistické značky, ktoré za Liptovskými Beharovcami pokračujú po poľnej ceste k severnému okraju Liptovského Trnovca. Tu odbočíme doprava na účelovú asfaltovú cestu, ktorá nás najskôr v stúpaní a neskôr v klesaní privedie až k obci Liptovské Matiašovce. Počas jazdy sa nám ponúkajú nádherné pohľady na Západné Tatry a Chočské vrchy, ako aj na Liptovskú kotlinu s Liptovskou Marou.

Veterná PorubaPrečítajte si tiež
10 zaujímavých miest na Liptove, ktoré sa oplatí navštíviť

 

Ku keltskému hradisku

Na okraji Liptovských Matiašoviec odbočíme doľava na štátnu cestu a po pár metroch nás čaká odbočka vpravo do Kvačian. Na dolnom okraji obce odbočíme doľava a cez Dlhú Lúku sa dostaneme až do podhoria Chočských vrchov. Nespevnenou cestou pokračujeme takmer k ústiu Prosieckej doliny, kde odbočíme doľava a opäť nás čaká len jazda po asfaltovej ceste. Modrá cyklistická značka nás po účelovej asfaltovej ceste z Prosieka privedie do Liptovskej Anny a Bukoviny. Odtiaľ prídeme pohodlnou jazdou až na rázcestie Bobrovník a pokračujeme v priamom smere k vodnej nádrži Liptovská Mara. Popri západnom brehu Liptovskej Mary prídeme k národnej kultúrnej pamiatke Havránok, rekonštruovanému keltskému a stredovekému osídleniu.

Od veže kostola pod Havránkom trasa vedie cez obce Vlašky a Vlachy južným smerom medzi vodnou nádržou Liptovská Mara a vyrovnávacou nádržou Bešeňová a popod diaľnicu a železničnú trať prídeme do obce Krmeš. Z nej južným smerom prídeme až na križovatku so štátnou cestou č. 18, ktorú už poznáme z úvodu trasy, a výlet o pár minút ukončíme v Malatínoch.

keltské hradisko Liptovská Mara

Archeoskanzen Havránok
Historicky najpozoruhodnejšou zatopenou obcou Liptova bola Liptovská Mara. Jej dávnu históriu však zaplavili vlny rovnomennej priehrady, nad ktorej hladinou ostala iba veža starého kostola. Nad Liptovskou Marou v časti Havránok sa nachádza archeologický skanzen s náznakovými rekonštrukciami obytných, obranných a kultových objektov z mladšej železnej doby či staršej rímskej doby a jedna z najvýznamnejších lokalít púchovskej kultúry na Slovensku. Súčasťou múzea je pôvodná veža stredovekého kostola z 12. storočia a základy opevnenia stredovekého hrádku na vrchole Havránka.

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska.
Predplaťte si tento najstarší slovenský časopis TU.
Text: Daniel Kollár
Foto: Daniel Kollár a Ján Lacika

časopis Krásy Slovenska


Zdielať

About Author

Milan Buno

Vyše 20 rokov píšem texty a články. Vymýšľam slogany a pripravujem zadania na webstránky. Robil som moderátora v Slovenskom rozhlase, Twiste a Rádiu Okey. Redaktora v Slovenskej televízii. Písal som pre SME, Hospodárske noviny a časopisy ako Markíza, Zdravie, Život ai.

Komentáre sú uzavreté.