Rajské bežkovanie okolo Paradajsu v blízkosti Banskej Štiavnice

LinkedIn

Radšej bežkujete ako lyžujete? Podľa odborníkov je to jeden z najzdravších športov, pretože udržiava kondíciu a posilňuje de facto celé telo. Kĺby namáha minimálne oproti klasickému lyžovaniu a navyše zlepšuje motorické schopnosti, koordináciu, stabilizačné funkcie tela.
Bežkovanie tiež podporuje srdcovo-cievny systém, takže je to ideálny spôsob ako predchádzať vysokému krvnému tlaku, či infarktu.
Viac asi netreba písať – máme pre vás tip na rajské bežkovanie okolo Pradajsu v Štiavnických vrchoch. Spolu s vydavateľstvom Dajama vám predstavíme trasu, ktorú si zamilujete – má približne 16 kilometrov, čiže zvládnu ju aj rekreační bežkári. A pôjdete naozaj nádherným prostredím, ktoré umocní celkový zážitok.
Ak by ste hľadali viac bežkárskych trás od Oravy, cez Liptov, Nízke a Vysoké Tatry, až po Slovenský raj a Pieniny – siahnite po sprievodcovi Najkrajšie lyžiarske trasy, kde nájdete 25 trás s perfektným popisom. Ideálna inšpirácia pre milovníkov bežkovania 🙂

 

Bežkovanie nad strieborným mestom

Aj keď pohorie vulkanického pôvodu je známe skôr inými športovými aktivitami, napríklad kúpaním v tajchoch, horskou cyklistikou alebo pešou turistikou, tak má čo ponúknuť aj vyznávačom bežeckého lyžovania.

Bežkári budú milo prekvapení upravenými trasami v okolí cestného priesmyku Červená studňa (horský priechod Cukmantel). Už samotný nástup v sedle prekvapí každého návštevníka počtom umiestnených informačných tabúľ, orientačných máp a množstvom smerových tabuliek. Jednoznačne odporúčame preštudovať si tunajšie mapy a smerovníky pre lepšiu orientáciu. Tunajšie hory sa nám odvďačia peknými scenériami a pohľadmi na členitý banícky kraj štiavnického stratovulkánu, v ktorom leží tzv. strieborné mesto zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Náročnosť tejto trasy
Mierne náročný lyžiarsky okruh nás zavedie do centrálnej časti Štiavnických vrchov. Výhodou je, že úvodná časť trasy je upravovanou bežkárskou trasou. Koho by odrádzal orientačne náročný záver, tak sa môže vrátiť po rovnakej trase naspäť do východiska. Druhej polovici okruhu dominujú krásne výhľady na členitú banícku krajinu v okolí Banskej Štiavnice. Mapu tejto trasy nájdete aj na Mapy.Hiking.sk.

bežkovanie je jeden z najzdravších športov

 

Okolo „rajskej“ hory

bežkovanie nad Rosiarkami

Nad Rosniarkami

Bežkári bez navigácie si na parkovisku v sedle Červená studňa najradšej zvolia modrú cyklotrasu (smer sedlo Pleso) po lesnej traverzovej ceste, ktorá ide chvíľu ponad štátnu cestu vedúcu do Hodruše (Žarnovice). Nad zarastajúcou lúčkou Rosniarky (odbočka žltej cyklotrasy) stále pokračujeme pohodlným a upraveným traverzom severným úbočím hory Paradajs (939 m). Zvážnica si stále udržiava rovnakú nadmorskú výšku (800 m), a tak nás tu neprekvapia žiadne náročné stúpania ani klesania.

Naša túra vedie po trase najstaršieho značeného turistického chodníka na Slovensku. Prejdeme na nej v blízkosti starej štôlne Gedeon, kam od Starého zámku v Banskej Štiavnici cez sedlo Červená studňa, sedlo Cukmantel a Tirtsov prameň viedla prvá turistická značka na Slovensku. Dôvodom tohto značenia bolo postavenie turistickej útulne z iniciatívy turistického propagátora Štiavnických vrchov – Rudolfa Tirtsa. Biele značky boli v teréne vytýčené v roku 1874. V období Československa po pôvodnej trase viedla zelená značka a tento stav trval až do roku 2002. Pozorný návštevník môže ešte aj dnes zahliadnuť staré značenie.

 

Salamandra, cyklotrail aj Kanderka

Nový zámok z Hornej Rovne

Nový zámok z Hornej Rovne

Z pramennej oblasti Hodrušského potoka pod sedlom Kameň (879 m) stále pokračujeme zmiešaným lesom popod vrchy Nad Kameň a Tanád, ktorý má identickú nadmorskú výšku ako Paradajs. Pár desiatok výškových metrov pod nami vedie od Rosniarok paralelne žltá cyklotrasa, na ktorú možno zísť na rázcestí pri lyžiarskej zjazdovej trati strediska Salamandra.
Taktiež tu začína cyklotrail Heligon, ktorý je v lete veľmi populárny medzi horskými cyklistami. Komu by došli sily, tak sa môže ísť občerstviť do sezónneho bufetu pri hornej stanici lanovej dráhy vo Veternom sedle (možnosť zjazdu do osady Horná Roveň).

Upravená lyžiarska trasa pokračuje po severných a západných svahoch Malého Tanádu (867 m) a Farárovej hôrky (849 m), kde možno na dvoch miestach prekonať hlavný chrbát a skrátiť si trasu prechodom na južnú stranu k Štiavnickým Baniam.
Oficiálna trasa ďalej smeruje severnými stráňami vrchu Kanderka (862 m), kam sa dá odbočiť neznačenou cestou po lúke a hrebeňovou cestou vystúpiť na jeho vrchol s výborným kruhovým výhľadom do širokého okolia. Kto ostane verný vytýčenej trase, príde do sedla Pleso (775 m), na ktorého južnej strane sa nachádza nenápadné jazierko, po ktorom dostalo meno.

 

Krásne scenérie na Štaivnické vrchy

Banskoštiavnické vartovkyOd smerovníka v sedle sledujeme modrú značku (vrátane lyžiarskeho značenia) smer Horná Roveň a sedlo Červená studňa. Čaká nás krásny scenérický úsek po hrebeňových lúkach, odkiaľ sa nám otvárajú pekné pohľady na centrálnu časť Štiavnických vrchov. Ďalej pokračujeme príjemnou jazdou južnými svahmi Kanderky a ponad Tajšok, jeden z najmenších štiavnických tajchov (Tajch Krechsengrund), ktorý ostáva pred zrakmi ukrytý v zalesnenej dolinke pod nami. Od Veterníka prejdeme do sedla pod Kanderkou (808 m), odkiaľ musíme prejsť okolo Farárovej hôrky na rovnomenné rázcestie v sedle pod Malým Tanádom (819 m).

Lyžiarska cesta ďalej vedie po modrej značke pohodlným traverzom na východ do osady Horná Roveň. Popod areál bývalého banského závodu (šachta Roveň) prichádzame do Hornej Rovne, dnes miestnej časti Štiavnických Baní. Tu spravidla končia bežkármi prešliapané stopy.

 

Tip pre milovníkov histórie

bežkovanie okolo Paradajsu v Štiavnických vrchochMilovníkom histórie odporúčame urobiť si zachádzku asi 200 metrov od turistického smerovníka a vyjsť na blízke návršie, kde sa nachádza stará krížová cesta. V tieni staručkých líp stoja pieskovcové zastavenia a zo symbolickej Golgoty je výborný výhľad na kalderu štiavnického stratovulkánu.

Poloha osady na kopci mala veľký význam už pred niekoľkými storočiami, keď na Hornej Rovni bola vybudovaná pozorovacia veža (vartovka) ako súčasť protitureckého signalizačného systému banských miest. Predpokladané sú dve možné polohy vartovky – a to buď v susedstve starého cintorína, alebo na mieste dnešného Kostola sv. Jána, ktorý mohol byť neskôr z pôvodnej veže prebudovaný na cirkevné účely.

 

Nad Klingerom

Ak chceme uzavrieť okruh okolo Paradajsu, tak musíme z Hornej Rovne pokračovať na sever. Môžeme si zvoliť orientačne jednoduchšiu modrú značku, ktorá vedie ponad tajch Klinger a následne okrajom Banskej Štiavnice po ulici Koncová, kde treba rátať miestami s prehrnutou alebo posypanou cestou.

Dobrodružnejšie povahy vytiahnu mapy alebo navigácie a zorientujú sa v spleti starých banských ciest nad Klingerom. Dôležité pritom je vyhnúť sa vyťaženej hlbokej šachte Terézia, ktorá je našťastie obohnaná kovovým plotom. Ak trafíme správnu cestičku, tak priamo na trase uvidíme zopár starých banských diel.

 

Najkrajšie miesto okruhu

Tajch Ottergrund

Tajch Ottergrund.

Úzky traverzový chodník (ledva na šírku bežiek) je súčasťou náučného chodníka Milana Kapustu po žile Terézia (staré značenie) a dovedie nás na najkrajšie miesto celého okruhu – k tajchu Ottergrundské jazero. Znalci Banskej Štiavnice tvrdia, že práve odtiaľto je najkrajší pohľad na bývalé banícke mesto a jeho najvýznamnejšie pamiatky. Leží v nadmorskej výške 801 metrov a ide o najvyššie položený a zároveň najmenší štiavnický tajch.

Pár metrov nad hrádzou stojí obývaná rovnomenná samota. Od hrádze tajchu vedie po vrstevnici chodník s dĺžkou 120 metrov, ktorý sa napojí na príjazdovú cestu od samoty a po trase náučného chodníka sa východnými svahmi Paradajsu vrátime  do sedla Červená studňa.

Masív Paradajsu od tajchu Ottergrund

Masív Paradajsu od tajchu Ottergrund.

Kniha Najkrajšie lyžiarske trasy
knihy Najkrajšie lyžiarske trasy na bežkovanieV tejto knihe nájdete 25 lyžiarskych trás, ktoré sú ideálne na lyžiarsku turistiku a nevyžadujú si mimoriadne lyžiarske vybavenie či schopnosti. Pri každej túre po krátkom úvode a popise oblasti nasleduje samotný popis trasy. Trasy sú doplnené farebnými fotografiami (vrátane panoramatických).
Pri každej kapitole je uvedený itinerár trasy, profil, odkaz na mapový server s gpx súborom a prehľadná mapa trasy. Všetky trasy sú situované v horskom teréne a prebiehajú zväčša vo vyšších nadmorských výškach (okolo 1 000 metrov), čo súvisí aj s pravdepodobnosťou výskytu snehovej pokrývky. V itinerároch trás je doplnený údaj o lyžiarskej stope. Na ich absolvovanie postačujú zväčša bežecké (u náročnejších trás turistické) lyže.
Trasy prechádzajú cez 22 pohorí, 14 trás je z oblasti stredného Slovenska a 11 trás z východného Slovenska. Päť trás je okružných (keďže východiskový a cieľový bod trasy sú rovnaké), ostatných 20 trás je prechodových.

mapa bežkovanie okolo Paradajsu

LepšíDeň.sk v spolupráci s vydavateľstvom Dajama.
Foto: Dajama, LepšíDeň.sk


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Avatar