Najlepšia je samozrejme čerstvo vyšľahaná – stačí vyšľahať ručne alebo mixérom sladkú smotanu a pochúťka je na svete. Alebo špeciálna fľaša, vychladená smotana a jednorazové bombičky.
Nie vždy však máte doma sladkú smotanu, možno ani čas a tak je dobré mať po ruke sprejovú šľahačku. Tá síce nie je taká chutná, ale do kávy alebo narýchlo na zmrzlinu, či zákusok sa hodí. Ktorá šľahačka v spreji sa však oplatí a nakoľko sú kvalitné?

V prvom rade sa nespoliehajte na názov. Šľahačka sa dá urobiť aj bez smotany a pritom je v názve čosi šľahačkové, smotanové, takže sa necháte oklamať. Éčok sa v tomto prípade nebojte, každá musí mať aspoň jedno, aj tá najkvalitnejšie. Bez nejakého emulgátora, stabilizátora a plynu to proste nejde.
Mimochodom, keď vám v reštaurácii naservírujú šľahačku – viete ako zistíte, či je kvalitná alebo zo spreja?
je to jednoduché. Z nekvalitnej sa po chvíľke uvoľňuje voda a má veľmi hladkú konzistenciu. Smotanová šľahačka sa začne roztekať až po nejakom čase a tuk v nich začne tvoriť akoby guľôčky.

Šľahačka v spreji – aká je kvalita?

Nuž, nie je to žiadna sláva – treba byť rozhodne ostražitý. Časopis dTest urobil porovnanie 25 šľahačiek v spreji a zistil zaujímavé veci. Napríklad že daňou za pohodlnosť môže byť až bizarne nešľahačkový obsah v podobe vody a palmového tuku.
Tiež vyšlo najavo, že rovnaké balenie nezaručí, že sa budú výrobky podobať aj vnútri. A ani vyššia cena nezaručuje vyššiu kvalitu.

Ako vždy, čítajte etikety na obale a všímajte si zloženie výrobku na prvých miestach. Obsah smotany a cukru, prítomnosť rastlinného tuku, prídavných látok alebo glukózo-fruktózového sirupu. Nie je vôbec výnimočné, ak nenájdete v zložení smotanu, či dokonca mlieko!
Šľahačky v spreji sú buď tvorené smotanou a cukrom. Alebo sú postavené na odstredenom mlieku, prípadne dokonca vode a pridávaný je rastlinný tuk.
Áno, v šľahačke v spreji nemusí byť mlieko ani smotana – čítate dobre!

Hnací plyn v šľahačke

Šľahačky v spreji sú najčastejšie poháňané oxidom dusným alebo tiež rajským plynom N2O. ten sa používa ako náplň do jednorazových bombičiek aj do sprejových šľahačiek. Na obaloch môže byť označený ako E942 a pridáva sa preto, že má schopnosť rozpúšťať sa v tuku. Šľahačky nakyprené plynom však nevydržia tak dlho, ako tie ručne, či mixérom našľahané.

Čo hľadať na etikete?

Potrebnú konzistenciu a zloženie docieli výrobca pridaním palmového tuku, ktorý je navyše stužený. Neraz tak kupujete šľahačku, ale dostanete len vodu s tukom a rôznymi potravinárskymi prídavnými látkami. Preto sa oplatí čítať etikety aj na šľahačkových sprejoch.

V kvalitnej šľahačke hľadajte čo najvyšší, takmer 100% podiel smotany a potom už len nejaké prídavné látky na udržanie konzistencie. „Napríklad stabilizátor karagenan, ktorý sa do smotany na šľahanie pridáva bežne. Plus emulgátory v podobe mono- a diglyceridov mastných kyselín,“ vysvetľujú odborníci z časopisu dTest.
Do sprejovej šľahačky netreba ani pridávať cukor, mnohé sú však s ním. A namiesto cukru pridávajú glukózo-fruktózový sirup.

Sú teda šľahačky so smotanovým základom (ideálne), potom opačný extrém – postavené na vode (tým sa vyhýbajte). A existujú aj šľahačky z odstredeného mlieka, kde je mliečny podiel okolo 60%. Obsahujú viac cukru ako „smotanové“ šľahačky, sú prifarbované karoténmi a tučnosť im dodáva palmojadrový tuk.

Prečítajte si tiež
Palmový olej. Aplikácia v mobile vám odhalí jeho prítomnosť.

Podľa čoho teda vyberať?

Ak sa vám nechce čítať celú etiketu, nemáte pri sebe okuliare, alebo sa v tom zložení vlastne ani nevyznáte – odporúčame sa zamerať na prvú položku v zozname. Ak je tam voda, hneď vráťte šľahačku späť do regála.
Ak je tam smotana, berte ju a ak mlieko…nuž, je na vás, či si radšej nekúpite smotanu a nevyšľaháte si ju sami doma.
Každopádne by nemali byť v šľahačke v spreji žiadne rastlinné tuky a ak máte radi sladkú šľahačku, nech je tam cukor, nie glukózo-fruktózový sirup. Je pre zdravie škodlivejší ako cukor.

Spracované podľa časopisu dTest.