Chcete byť naozaj šťastní? Toto je správna cesta

Všetci chceme byť šťastní. Mať úsmev na tvári, pohodu v duši, okolo seba prajných priateľov a život ako z rozprávky. Ako však napísal slávny Gabriel García Márquez, „všetci chcú žiť na vrcholku hory, ale zabúdajú, že naozajstné šťastie sa skrýva v spôsobe, akým vystupujeme na štít.“
To, ako možno nájsť šťastie a kde ho hľadať, výborne vystihol vo svojej knihe Kód 7 Jozef Banáš. Príbeh umiestnil do jednej z najšťastnejších krajín, do Bhutánu. „Život v Bhutáne rozhodne nie je ľahký. A možno práve preto sú títo ľudia, ktorí žijú v ťažších podmienkach, solidárnejší, súcitnejší a viac si pomáhajú. Práve to, že viac dávam, ako beriem, nás môže robiť naozaj šťastnejšími,“ povedal autor.

O braní a dávaní

Ak u nás vykonáte dobrý skutok, očakávate od neho poďakovanie.
Ak vykonáte dobrý skutok v budhistickej krajine, očakáva sa, že sa poďakujete človeku, ktorému ste ho vykonali. Áno, poďakovanie za to, že vám ho umožnil vykonať. Tu je základný rozdiel medzi naším a ich životným postojom.
Náš je o braní, ten ich o dávaní, náš je o bohatstve, ich o šťastí.
„Pochopil som to, keď som dievčatku v dedinke neďaleko Punakhy dal škatuľku cukríkov,“ píše v knihe Kód 7 Jozef Banáš. „Hneď sa rozbehlo za kamarátkami a podelilo sa s nimi. Videl som, ako v skutočnosti vyzerá príslovie: ´Podeľ sa o to, čo máš. Budeš šťastný a s tebou celý svet.´ Delia sa, aby si nezávideli. Ak chceš dostať, najprv musíš dať. Oči skutočného šťastia nikdy nezablúdia za obzor, mohli by vidieť niečo, čo možno závidieť.“

Autor Kódu 7 Jozef Banáš a dcéra v úlohe moderátorky krstu Adela Banášová.

Prečo sú v Bhutáne takí šťastní?

Bhután je himalájsky diamant medzi Čínou a Indiou. Malá a zdanlivo bezmocná krajina. No jeho sila pramení z viery v človeka, v prírodu a jej zákony. Je to prvá a doposiaľ jediná krajina na svete, ktorá opustila víziu hrubého národného produktu. Tá nás totiž vedie do zničujúcich rastových pretekov. Bhután si radšej zvolil cestu hrubého národného šťastia.

Veď si to porovnajte – HDP sa v USA od roku 1960 strojnásobil, ale index pocitu šťastia sa nezmenil.
Štatistiky dokazujú, že materiálne bohatstvo neprináša zákonite pocit šťastia. Podľa prieskumu Univerzity v Leicestri sa medzi najšťastnejšími krajinami umiestnili na prvých troch miestach Dánsko, Švajčiarsko a Rakúsko, teda krajiny patriace podľa ukazovateľa HDP na hlavu medzi dvadsať najbohatších krajín sveta.
Na ôsmom mieste sa však umiestnil Bhután, ktorý je podľa kritéria hrubého domáceho produktu až na 120.mieste, no napriek tomu sa stal suverénne najšťastnejšou krajinou Ázie.

Snaha o materiálno, o dosahovanie najlepších ekonomických ukazovateľov núti ľudí neustále súťažiť, predbiehať sa…a napokon aj závidieť. To všetko vedie k deštrukcii, depresii a narúšaniu základných hodnôt humanity. „Klameme ľudí, keď im nahovárame, že dobré ekonomické výsledky automaticky znamenajú aj dobrý a plnohodnotný život,“ tvrdí Jozef Banáš.

Mladí budhistickí mnísi pred Kráľovským palácom v hlavnom meste Bhutánu.

Ešte odrobinku života…

Spomínaný Márquez – keď sa dozvedel o svojej diagnóze – napísal, že keby Boh na chvíľu zabudol, že je len bábkou a daroval mu ešte odrobinku života, využil by ten čas najlepšie, ako vie. „Pravdepodobne by som nepovedal všetko, nad čím premýšľam, ale určite by som si premyslel všetko, čo poviem. Hodnotil by som veci nie podľa ceny, ale podľa významu. Spal by som málo, sníval viac… viem, že každú minútu so zavretými očami strácame šesťdesiat sekúnd svetla. Šiel by som, keď sa iní zastavujú, budil by som sa, keď iní spia,“ napísal G.G.Márquez.

Podľa Márqueza je šťastie v danom, práve prežívanom okamihu. Treba si ho užívať a vychutnávať, len tak budete šťastní:

Pozerajte sa na človeka zhora len vtedy, keď mu chcete pomôcť, aby sa zodvihol.
Hovorte vždy, čo cítite a robte to, čo si myslíte.
Povedzte tomu druhému, že ho milujete a nepredpokladajte hlúpo, že veď on to vie.
Nezabudnite, že vždy je nejaké ráno a život nám dáva možnosť urobiť dobrý skutok.
Stojte vždy pri tých, ktorých milujete a buďte na nich dobrí.
Nebojte sa používať častejšie všetky láskavé slová. A tiež prepáč. Prosím. Ďakujem…
Dokazujte denne svojim priateľom a blízkym, ako veľmi sú potrební.

Dosiahnuť šťastie môže byť oveľa jednoduchšie, ako si myslíme. Len treba vedieť, kde hľadať a nenechať sa zmiasť tými, čo tvrdia, že len peniaze, bohatstvo a prostriedky ho zaručia. Že len tak budeme šťastní…

Prečítajte si aj
V týchto smutných časoch chcem napísať nádejeplnú knihu.

Kniha Kód 7 je tak trochu rozprávka pre dospelých. O boji dobra so zlom. O šťastí a túžbe mať krajší život. V rozprávkach sú krásne zašifrované práve naše túžby, želania, charaktery ľudí a odkaz, ako byť lepším a šťastnejším. Presne to zašifroval do Kódu 7 aj Jozef Banáš – cez pútavý príbeh nastavil zrkadlo súčasnému stavu nášho sveta a ukázal, kam by sme mali smerovať, kadiaľ kráčať, aby sme naozaj dosiahli šťastie. Ako totiž hovorí jednu butánske príslovie: „Život je ako stopy v snehu. Každý tvoj krok je vidieť.“

Foto: Jozef Banáš, mib, durbartravels.com, pixabay.com