Ako správne zbierať huby? A ktoré hríby kde hľadať?

Ak patríte k milovníkom hubárčenia, určite sa vždy tešíte na nové „úlovky“. V septembri sa darí najmä bedliam (bedľa vyniknutá je veľmi chutná, tiež bedľa vysoká), tiež čírovke topoľovej, hlive bukovej i dubovej, ale odporúčame aj hríb brezový a bronzový, či kozáky (belostný, brezový, červenejúci ai.).
Ako však správne zbierať huby, ako ich vyberať z pôdy a skôr odrezať alebo vybrať z lôžka? Poradíme aj to, kde ktoré huby treba hľadať.

Žiaľ, občas dochádza aj k otrave jedovatými, či dokonca smrteľne jedovatými hubami, ktorej príčinou je zväčša nevedomosť a neopatrnosť. Stačí trocha nepozornosti pri určovaní húb a mohlo by to mať vážne následky! Otrava vyvolaná najtoxickejšími druhmi by mohla viesť k nezvratnému poškodeniu orgánov a v najhoršom prípade až k smrti.

Začiatočníci môžu získať poznatky na kurzoch alebo si aspoň dôkladne preštudovať vhodnú hubársku príručku, skôr než si z húb pripravia prvé jedlo. Odporúčame napríklad najnovší Atlas húb: určovanie, zber a spracovanie (z vydavateľstva Príroda). V knihe nájdete vyše 270 druhov húb. Alebo si kliknite na portál NaHuby.sk, kde máte tiež množstvo praktických informácií.

Buďme ohľaduplní

Zvýšená záťaž na životné prostredie má výrazný vplyv aj na lesy a ich faunu a flóru. Životné podmienky mnohých húb sa zhoršili. A presviedčajú sa o tom aj mnohí hubári, ktorí mali „svoje“ overené miesta…no tie sa časom vytratili a zrazu tam nerastú žiadne huby, alebo len minimum.

Pravdou je, že veľa druhov húb je čoraz vzácnejších alebo celkom miznú. Pre ich zachovanie majú hlavný význam práve plodnice, keďže na nich sa tvoria výtrusy. Hubári by sa preto mali snažiť čo najmenej zasahovať do života prírody a správať sa v nej podľa príslušných pravidiel.

Vedeli ste, že...

V snahe predísť doslova drancovaniu lesov pri zbere jedlých húb skupinkami nezodpovedných jednotlivcov boli vo Švajčiarsku, v Nemecku, Rakúsku, Lichtenštajnsku, Taliansku a vo Francúzsku zavedené hmotnostné limity na osobu a deň. Niektoré krajiny zaviedli dokonca časovo vymedzené zákazy zberu.
V chránených oblastiach je zber húb zakázaný úplne. Niektoré vzácne druhy sú jednotlivými štátmi vyhlásené za chránené a nesmú sa zbierať. Kým sa vyberiete na huby, mali by ste sa preto vopred informovať o miestnych obmedzeniach.

Prečítajte si tiež
Prečo jesť huby? Týchto 5 zdravotných benefitov musíte poznať.

Ako správne zbierať huby?

Z výsledkov takmer tridsaťročného výskumu vo Švajčiarsku vyplýva, že zber húb neovplyvňuje početnosť plodníc ani druhovú rôznorodosť. Ako sa píše vo vyššie spomínanom Atlase húb, vyriešila sa aj sporná otázka, či treba plodnicu pri zbere vykrútiť z pôdy alebo odrezať, keďže štúdia ani tu neidentifikovala žiadne vplyvy na populáciu húb.

Košíky, nie igelitky

Na zber by sa mali používať výlučne priedušné košíky z prútia, lyka a podobných materiálov. Papierové tašky sú nevhodné, igelitové dokonca nebezpečné. Keďže odtrhnuté plodnice žijú ďalej a prebieha v nich látková výmena, v nepriedušných igelitových taškách sa rýchlo zaparia a zvlhnú.

Plodnice sa navyše otlačia pri nosení. Výrazne sa urýchli rozklad hubových vláken. Požitie takých húb môže vyvolať vážne otravy. Preto sa igelitové tašky nemajú vôbec používať!

Za daždivých dní sa neoplatí ísť na huby. Zväčša natrafíme len na vodou nasiaknuté, staré exempláre. Zber býva najzábavnejší pár dní nato, keď slnečné lúče trochu vysušia pôdu. To vytvára dobré predpoklady na hojný rast húb a spravidla sa nám podarí nájsť veľa mladých plodníc.

Zbierajte iba huby, ktoré viete s istotou rozoznať a určiť. Nejedlé a jedovaté huby nechajte na mieste a nepoškodzujte. Neodtŕhajte ani vzácne a chránené druhy, iba sa potešte ich osobitosťou a krásou.

Ako vybrať hubu z pôdy?

Keď nájdeme jedlé huby vhodné na zber, opatrne vykrútime hlúbik z pôdy. Aby nedošlo k vyschnutiu odhaleného podhubia, jamku zakryjeme lístím a hlinou. Rozšírený názor, že huby treba odrezávať nožom, aby nedošlo k poškodeniu podhubia, sa nepotvrdil. Navyše, ak plodnicu vykrútime z pôdy, môžeme na báze hlúbika rozoznať dôležité poznávacie znaky.

Pred zberom starých exemplárov otestujeme zárezom do klobúka, či sú ešte vhodné na konzum. Ak sú špongiovité alebo veľmi červivé, necháme ich na mieste. Nemali by sa zbierať ani veľmi mladé plodnice. Najdôležitejšie rozlišovacie znaky im buď ešte chýbajú, alebo nie sú dosť rozvinuté, takže sa nedajú jednoznačne určiť.

Nazbierané huby je najlepšie priamo na mieste očistiť nožom od hliny, ihličia, lístia a slimákov. Odstrániť možno aj slizkú pokožku z klobúkov. Treba však dbať na to, aby sme nepoškodili špecifické poznávacie znaky, ako je hľuzovitá či koreňujúca báza, alebo pohyblivý či kožovitý prsteň. Tieto časti huby môžu byť dôležité na jednoznačné neskoršie určenie druhu.

Ktoré hríby kde hľadať?

Existuje množstvo druhov húb – ponúka pár príkladov, čo kde hľadať:

v zmiešanom lese: hríb smrekový, suchohríb žltomäsový, suchohríb hnedý a suchohríb plstnatý
pod smrekmi: hríb smrekový
pod borovicami podrodu Pinus: masliak zrnitý, masliak obyčajný, zriedkavejšie hríb smrekový
pod borovicami podrodu Strobus: masliak biely
pod osikami: kozák osikový
pod brezami: kozák brezový
v zmiešanom lese: hnojník obyčajný, kuriatko jedlé a jelenka poprehýbaná
pod smrekmi: rýdzik smrekový
pod jedľami: rýdzik jedľový a kuriatko lievikovité
pod bukmi: lievik trúbkovitý