Čajové vrecúška. Naozaj sú škodlivé a uvoľňujú mikroplasty?

Máte radi čaj? Možno ste už niekde počuli, že so šálkou ranného čaju pijete aj kúsky drobných plastov. Zistili to kanadskí vedci – čajové vrecúška uvoľňujú do obľúbeného nápoja miliardy mikroplastov, ktoré sú veľké sto nanometrov až päť milimetrov. Informoval o tom aj časopis Environmental Science & Technology.
Podľa austrálskeho odborného portálu Science Alert sa odhaduje, že v súčasnosti väčšinou neúmyselne skonzumujeme ročne viac ako 74-tisíc častíc mikroplastov. Mikroplasty sú totiž všade. V potravinách, ktoré sú zabalené v plastoch…v slamkách, cez ktoré pijeme (samozrejme, nie v tých sklenených, či z papiera). Plasty obsahuje aj morská soľ, ryby v konzervách, med či kuracie mäso. A samozrejme čajové vrecúška – nakoľko sú však škodlivé? A ako vznikli čajové vrecúška?

Čajové sitká

Varenie čaju v čajníkoch bolo kedysi bežnou záležitosťou – kvalitné lístky sa v kanvici voľne lúhovali, pričom sa z nich vyplavovala chuť. Napokon vznikol lahodný nápoj a navyše vďaka dômyselnému dizajnu sa v ňom nenachádzali ani nijaké lístky.

Začiatkom 19. storočia však vynašli čajové sitká, ktoré ešte viac obmedzili prítomnosť čajových lístkov. Čajíčkari si sitká nevedeli vynachváliť, lebo im umožňovali pripraviť si sypaný nápoj z čajovej drviny, čo boli lacnejšie polámané zvyšky listov, ktoré sa zachovali ako druhotný produkt po výrobe kvalitnejších čajov.
Len pre presnosť – čajová drvina je odpadom čajového sveta 🙂

Kovové sitká zavesené na retiazkach ako malé búracie gule sa dali ponoriť do horúcej vody a po uplynutí času potrebného na prípravu nápoja zas rýchlo odstrániť. Príprava čaju sa tak z čajníkov presunula do hrnčekov a čajníkom zostali len oči pre plač.

Takto sa zrodili čajové vrecúška…

Na začiatku 20. storočia Thomas Sullivan, obchodník s čajom z New Yorku, predával svojim zákazníkom vzorky čaju v malých hodvábnych vrecúškach. Myslel si, že čaj vysypú a lístky použijú, ako je zvykom, ale k tomu nikdy nedošlo. Jeho zákazníci predpokladali, že sú súčasťou balenia, a tak vrecúška ponorili do horúcej vody a potom ich vyhodili.

„Po tomto sa už aj sitká zdali zbytočné a kovové príslušenstvo ronilo horké trieslovinové slzy, lebo sa stalo ďalšou obeťou pohodlnosti. Čajníky aspoň neboli samy. A tak sa stalo, že k vynájdeniu čajových vrecúšok, jedného z divov moderného sveta, viedla šťastná náhoda,“ popisuje neurovedkyňa Helen Pilcher vo svojej knihe Malé vynálezy, ktoré zmenili svet.

Prvé vrecúška sa šili ručne, ale amerických konzumentov čaju to veľmi neuspokojilo. Hodvábna sieťovina bola príliš hustá a zadržiavala chuť. Sullivan teda vyvinul vrecúška s väčšími otvormi z gázy a neskôr z papiera a prvé špeciálne vyrobené čajové vrecúška boli na svete. Čajové vrecúška boli určené na komerčnú výrobu v dvadsiatych rokoch 20. storočia.

Dodávali sa v dvoch veľkostiach: väčšie vrecko na prípravu čaju v čajovej kanvici a menšie vrecko do šálky. Z vrecúšok trčala šnúrka so štítkom, ktorý prevísal cez nádobu a slúžil na odstránenie vrecúška.

Prečítajte si tiež
10 tipov, ako môžete využiť čajové vrecúška.

Plasty vo vrecúškach

A dostávame sa k momentu, kedy sa mnohé pokazilo 🙁
William Hermanson v roku 1930 vynašiel prvé tepelne zatavené čajové vrecúško, čím odštartoval nešťastný trend používania plastov v čajových vrecúškach. Tradične sa čajové vrecúška vyrábajú z filtračného papiera, biologicky rozložiteľnej látky vyrobenej z dreva a rastlinných vláken.

Iba jedinou kvapkou biologicky nerozložiteľného polypropylénu sa otvorila cesta k tepelnému uzatváraniu vreciek vedúca k mechanizácii a hromadnej výrobe.
Mnohí si ani neuvedomujeme, ako si lahodným čajom môžeme škodiť…a napokon aj prírode, životnému prostrediu. Na rozdiel od mnohých ďalších výrobkov z plastu, ktoré sú vhodné na recykláciu, čajové vrecúška sú určené na jedno použitie. Polypropylén v nich sa rozkladá celé veky. Okrem toho sa z nich uvoľňujú čiastočky plastu priamo do našich nápojov.

Ako nám škodia?

Vedci z McGillovej univerzity v Kanade v rámci jednej štúdie zistili, že namáčaním plastového čajového vrecúška do vody s teplotou 95 stupňov Celzia sa v hrnčeku uvoľní približne 11,6 miliardy mikroplastov!
„A hoci Svetová zdravotnícka organizácia tvrdí, že pre človeka nepredstavujú priame zdravotné riziko, určite by som svoju každodennú šálku čaju viac vychutnala s vedomím, že sa v nej nevyskytuje plast,“ dodáva Helen Pilcher, ktorá má doktorát z neurovedy a je autorkou vedeckých i humorných publikácií. Snaží sa ľudí nenásilne vzdelávať, rozširovať im obzory. Komička Sara Pascoe jej spomínanú knihu Malé vynálezy, ktoré zmenili svet opísala slovami: „Veda podaná tou najzábavnejšou formou.“

Aký je teda dokonalý postup na jej prípravu?

V špecializovaných obchodoch, stánkoch, v bioobchodoch dostanete sypané čaje. Desiatky druhov – zelený čaj, biely, aj čierny. S arómami, príchuťami… Na rôzne neduhy, aj na upokojenie, či naštartovanie. Stačí si dať lyžičku do sitka a nechať vylúhovať.

Ak sypaným čajom neholdujete a radšej máte pohodlnejšie čajové vrecúška, vyberte si také, ktoré je šetrné k životnému prostrediu. Prečítajte si etiketu na balení. Väčšina najväčších výrobcov čaju v poslednom čase prechádza na čajové vrecúška bez plastu.

A ešte jedna rada: šálka čaju je z väčšiny tvorená vodou. Ak je voda príliš mäkká, čaj má mydlovú príchuť. Keď je príliš tvrdá, prejavuje sa usadzovaním povlaku na povrchu kvapaliny. Ak žijete v oblasti, kde vám tvrdá voda spôsobuje problémy, zmäkčíte ju tak, že ju preženiete cez filter.