Osamelosť nás oberá o zdravie. Ako proti tomu bojovať?

Samota a osamelosť sú dve rôzne veci. Zatiaľ čo samota nám môže prospievať, občas si potrebujeme vyčistiť hlavu, usporiadať myšlienky a utiecť od každodenného zhonu… Osamelosť je nevyžiadaná, prichádza niekedy nečakane, ničí nás a nedokážeme proti nej celkom bojovať. A nejde len o starších ľudí, ale v súčasnej dobe aj mladších…
Vedeli ste, že osamelosť môže vplývať nielen na náš duševný svet, ale aj fyzický a dokonca má také negatívne účinky ako obezita, či fajčenie? Prečítajte si viac.

Osamelosť nám ubližuje

Osamelosť je jedným z najpodhodnocovanejších a najzanedbávanejších zdravotných problémov v západnom svete. Prieskumy naznačujú, že dosahuje úroveň epidémie. Chronická osamelosť ľudskému zdraviu mimoriadne škodí. Považuje sa za duševný problém, no ovplyvňuje aj fyziológiu.

Ak sa nijako nerieši, na zdravie má vplyv porovnateľný s obezitou alebo fajčením.
Najčastejšie sa však hovorí o vplyve na psychický život. Podľa psychológov Carin Rubenstein a Phillipa Shavera popisujú osamelí ľudia najmä pocity zúfalstva, nepretržitej nudy, sebaľútosti až depresie. V roku 2018 dokonca vzniklo oddelenie stratégie osamelosti na britskom ministerstve športu a sociálnych vecí!

Ak sa cítite osamelo, tak osamelí naozaj ste. „Osamelosť je veľmi subjektívny fenomén,“ tvrdí Graham Lawton v Knihe, ktorá vám možno zachráni život. „Každý z nás potrebuje iné množstvo sociálneho kontaktu. Niektorí ľudia trávia veľa času osamote, ale netrpia samotou, iní sa cítia osamelo aj v dave.“

Osamelosť a zdravie

Osamelí ľudia sú náchylnejší takmer na každé vážnejšie chronické ochorenie: srdcovo-cievne choroby, neurodegeneratívne poruchy či rakovinu. Metaanalýza 150 výskumov zistila, že nedostatok sociálnych kontaktov má na riziko úmrtia podobný vplyv ako fajčenie, alkohol, nedostatok pohybu a obezita.
Osamelosť zvyšuje riziko predčasného úmrtia o 26 percent, teda približne rovnako ako obezita.

Americkí psychológovia analyzovali takmer 150 štúdií, na ktorých sa zúčastnilo asi 300-tisíc ľudí a došli k zaujímavému záveru: ak sa budete viac stýkať s ľuďmi, znížite pravdepodobnosť svojho predčasného úmrtia o plnú polovicu!
Iná analýza založená na asi 70 štúdiách so zhruba 3,4 miliónmi účastníkov zistila, že osamelosť prispieva výrazne k predčasným úmrtiam a samovražedným úvahám.

Zhoršený spánok

Osamelosť má dokázateľný vplyv na spánok. Ľudia, ktorí sa považujú za osamelých, majú zároveň nábeh na prerývaný spánok, cítia sa cez deň unavení a majú problémy s koncentráciou. Nedostatok spánku je dokázaným rizikovým faktorom množstva chronických chorôb.

A to nie je všetko. Osamelosť zvyšuje aj riziko problémov s duševným zdravím, ako napríklad úzkosť, stres, depresia, poruchy príjmu potravy, ktoré môžu mať dominový efekt na telesné zdravie.
Osamelosť zároveň oslabuje vôľu, preto sa osamelí ľudia zvyknú stravovať nezdravo a vynechávať cvičenie.

Asi najviac osamelosť vplýva na imunitný systém. Štúdia pre Genome Biology porovnávala zápalovú aktivitu ľudí v strednom veku – dlhodobo osamelých a sociálne aktívnych. Osamelí mali v plnej prevádzke gény, ktoré spúšťajú zápal. Zápal je prvou líniou obrany tela pred zranením alebo bakteriálnou infekciou, no priveľa zápalovej aktivity sa spája so vznikom rakoviny, depresie, Alzheimerovej choroby a obezity.

Prečítajte si tiež
8 pravidiel, ako si nájsť nových priateľov.

Ako bojovať proti osamelosti?

Existujú dve cesty: buď musíte vy vykročiť správnym smerom. Uvedomíte si riziká osamelosti a začnete vedome konať – vyhľadávať ľudí, miesta, kde to žije, zapájať sa do spoločenských aktivít ap.
Alebo si to neuvedomíte a potrebné sú kroky spoločnosti, či štátu. Čiže ponúka rôznych kurzov varenia, umeleckých klubov alebo hoci aj skupiny, ktoré sa zameriavajú na chôdzu. Treba rozvíjať a podporovať komunitné kaviarne, parky a tvorivé dielne. Takisto univerzitné vzdelávanie tretieho veku pre starších.

Dôležité sú telefonické linky pre osamelých a napríklad v Británii skúsili zaujímavú vec: doručovatelia Kráľovskej pošty dostali povinnosť v niektorých oblastiach pohovoriť si s ľuďmi, ktorí žijú sami. Prípadne im mali navrhnúť, aby sa pripojili k nejakej skupine v okolí. Časť z toho sa im už podarilo naplniť…

Podľa psychológov pomáha nájsť si novú záľubu – turistika, kurz keramiky, štrikovanie, šach ap. Tiež pomáha hovoriť častejšie áno. Pozvú vás na kávičku? Povedzte áno. Navrhnú vám výlet či piknik? Prijmite to a choďte.

Foto: Pexels.com, Unsplash.com