Milujeme ich, na tom sa určite hneď zhodneme. Ale občas možno aj vaše deti hnevajú, prekročia určitú hranicu, sú na nevydržanie a vedia vás poriadne vytočiť, však? Sú len hyperaktívne a zvedavé? Nedokážu si ešte stanoviť medze, lebo sú malé? Je to úplne normálne alebo s tým čosi treba robiť? A čo presne?
Možno máte doma anjelika, ktorý poslúcha, pomáha pri domácich prácach a bez reptania urobí, čo práve od neho žiadate. Je pokojný a spolupracuje.
Ale pravdepodobnejšie máte „aktívnejšie“ dieťa, ktoré je super, ale niekedy sa nevie vpratať do kože. V škole sa neustále vrtí a vyrušuje spolužiakov, alebo ich nejako štuchá. Vykrikuje, behá ako zmyslov zbavený a pri učení vydrží len veľmi krátko. Jednoducho živel.
Môže za to genetika?
Nechceme tu teraz hovoriť len o ADHD, neurovývojovej poruche pozornosti spojenej s hyperaktivitou. O nej sme písali a dali dobrá rady v článku Tipy pre deti s prejavmi ADHD a hyperaktivitou.
Pravdou však je, že ADHD dnes trpí až do 9% detí, pričom základ poruchy je vrodený. Súvisí to s porušenými chemickými pochodmi v mozgu. Dieťa naozaj ovplyvňuje už vývoj v maminom brušku – a to nevhodná strava, málo vitamínov a výživných látok, prekonanie nejakého infekčného ochorenia, alebo aj úraz. Samozrejme, to už nehovoríme ani o užívaní drog, fajčení a potí alkoholu počas tehotenstva, čo má tiež významný vplyv na neskoršie rozvinutie poruchy ADHD.
Dokonca aj samotný príchod na svet môže zanechať na dieťati určité stopy. Pri komplikovanom alebo predlžovanom pôrode dochádza k nedostatočnému okysličovaniu nervových buniek. To síce v danom okamihu nemá nijaký priamy vplyv, ktorý by sme videli, no môže ovplyvniť správanie dieťaťa o pár rokov neskôr.
Náznaky po narodení
Zaujímavé je, že už v prvých týždňoch a mesiacoch môžeme sledovať určité náznaky. Neskôr hyperaktívne dieťa má už po narodení nepravidelný režim, akoby si nevedelo nájsť svoj systém. Viac plače a to aj bez dôvodu, je podráždenejšie, dokáže prespať skoro celý deň, ale v noci vás stále budí. Dobrou správou je, že takéto prejavy sa často upravia do normálu a hyperaktivita sa tak silno nerozvinie.
Ak nie, potom je takéto dieťa časovanou bombou, tvrdí detská psychologička Mgr. Mária Tóthová-Šimčáková. Podľa nej takéto dieťa nedokáže odolať provokáciám. Preto by sme deti s ADHD nemali nejako výrazne napomínať a dohovárať im, pretože ich to nemotivuje. Nesmieme im hroziť trestami, ani sústavne kritizovať, lebo ho iba provokujeme.
Niektoré prejavy proste musíte ignorovať a riešiť postupne, trpezlivo.
Nevydržia pri aktivitách vyžadujúcich si sústredenosť, mávajú horší spánok a najmä problémy s večerným zaspávaním. Nechajú sa ľahko vyprovokovať, sú popudlivé, podráždené a zvyknú skákať do reči.
Upravte stravu
Stále opakované a pritom toľkými mamami nedodržiavané. Neraz mávnu rukou – „moje dieťa je hyperaktívne, či mu dávam zeleninu alebo len čokoládu,“ vravia. Omyl.
Náhle útlmy a prívaly energie spôsobujú výkyvy hladiny cukru v krvi. A to deti podvedome stresuje, takže sú ako „odtrhnuté z reťaze“. Vyraďte nevhodné potraviny ako sladkosti, rôzne limonády, zmrzlinu, ale aj sladké ovocie ap. „Čítajte etikety a vyhýbajte sa zložkám ako je kukuričné sladidlo s vysokým obsahom fruktózy, dextrín, dextróza, sacharóza, melasa či sladový sirup,“ upozorňuje v článku portál ADDitude Magazine, ktorý sa venuje špeciálne ADHD a mesačne má približne 3 milióny návštev.
Viaceré štúdie dokonca radia obmedziť kasein a glutén v strave detí.
Kasein je proteín obsiahnutý v mlieku cicavcov. Glutén čiže lepok nachádzajúci sa v pšenici, jačmeni, žite a niektorých ďalších obilninách. Výsledky testov zatiaľ nie sú overené, ale ukazuje sa, že ak mamičky znížia podiel týchto potravín v strave, zlepší sa aj správanie detí.
A naopak – ktoré potraviny upokojujú deti, znižujú ich hyperaktivitu?
Ako píše odborníčka Natalie Sinn z University of Soth Australia v Adelaide pre Psychcentral, ide predovšetkým o omega-3 nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú v rybách ako je losos, makrela, sleď, sardinky, či tuniak, ale aj ľanové semienka.
Ďalej je to zinok, ktorý potláča impulzívnosť a agresivitu. Horčík, vápnik, aj železo, ktorého majú deti s hyperaktivitou všeobecne malé množstvo.
Pomôže správna výchova?
Potvrdí vám to každá detská psychologička – základom je dobre fungujúca rodina a správne nastavené pravidlá. Nehádžte flintu do žita s tým, že aj tak nič nezmôžete so svojím hyperaktívnym synom, lebo vás nepočúva, je ako z divých vajec a napomínanie funguje len na pár minút.
Dieťa musí cítiť v prvom rade harmóniu, stabilné silné vzťahy a potom musí vidieť pravidlá: pevné hranice, kam môže zájsť. Disciplínu a dôsledné dodržiavanie zásad. Nemyslíme teraz prísne pravidlá ako na vojenčine, ale ak ustupujete dieťaťu v – pre vás – menších záležitostiach a v – pre vás – menej podstatných zásadách, má to významný vplyv na správanie dieťaťa.
Dôležité je tiež, aby rodičia postupovali spoločne, nepodrážali si nohy a boli zosúladení. Nemôžu tiež brať dieťa ako „postihnuté“, ale ako úplne normálne dieťa. Prejavovať mu lásku, dôverovať a najmä byť trpezliví, vnímaví.
Pri ľahších formách ADHD stačí pevná výchova a pravidlá.
Pri ťažších, nezvládnuteľných formách nastupuje terapia, ktorú tvoria lieky, vhodné vzdelávanie, psychoterapia a trénovanie koncentrácie.
Ako píše MUDr. Ján Šuba z Kliniky detskej psychiatrie DFNsP v článku Nové možnosti liečby ADHD na Slovensku, „popri farmakoterapii je potrebná psychosociálna rehabilitácia a špeciálno-pedagogické intervencie pri sprievodných poruchách učenia. Adekvátna komplexná liečba pomáha predísť súvisiacej psychiatrickej morbidite a mnohým sociálne patologickým javom.“