Šťastná rodina. 7 tipov a pravidiel spokojnej rodiny

Rodina je podľa mnohých štatistík stále jednou z najdôležitejších hodnôt v našom živote, no občas máme pocit, že ju nezvládame viesť správnym smerom. Akoby sa nám vymykali vzťahy z rúk. A nemáme sa od koho naučiť, ako udržať rodinu pohromade. Zdravú a fungujúcu. Jednoducho, nikto nemá jedinečný recept, ktorý by zafungoval okamžite. Spokojná a šťastná rodina sa buduje postupne, od základov ako kvalitný dom.

Rastie miera rozvodovosti, stupňuje sa domáce násilie na ženách, počet samovrážd u dospievajúcich vzrastá a počet detí narodených mimo manželstva stúpol niekoľkonásobne. Nechceme byť zasa príliš negatívny, skôr naopak – dať tipy a rady od odborníkov, ktorí sa súdržnosťou a fungovaním rodín zaoberajú desiatky rokov profesionálne.
Pravdou však je, že doba sa zmenila a treba sa prispôsobiť. Vynikajúco opisuje túto problematiku svetovo uznávaný odborník na vedenie ľudí, konzultant Stephen R.Covey v knihe 7 návyků spokojené rodiny.
Už v úvode uvádza zaujímavú tabuľku, ktorá veľa napovie – hlavné problémy v správaní podľa učiteľov štátnych škôl.

[table id=3 /]

Môže za to len zmena doby? Modernizácia? Technológie? Sloboda?
Alebo má do veľkej miery na tom vinu výchova a vzdelávanie v rodine. S.R.Covey tiež poukazuje na štatistiku US Bureau of the Census ešte z roku 1996, podľa ktorej sa výrazne znižuje čas strávený s deťmi. Napríklad jeden z rodičov je celý deň doma s deťmi sa znížil zo 66,7% na 16,9%.
Samozrejme, že treba na rodinu zarobiť, konkurencia je silnejšia ako kedysi a jeden z rodičov si len málokedy môže dovoliť zostať s deťmi celý deň. No alarmujúci je ďalší fakt – priemerné dieťa trávi každý deň 7 hodín sledovaním televízie (tabletu, počítača ap.), zatiaľ čo len 5 minút v spoločnosti otca.

Šťastná rodina a 7 tipov

1. Na čom najviac záleží?

J.W.Goethe raz napísal, že „veci, na ktorých najviac záleží, nesmú byť nikdy vydané na milosť a nemilosť veciam, na ktorých záleží najmenej.“
Čiže keby vám začal horieť byť alebo dom, čo by ste vyniesli ako prvé? Samozrejme členov rodiny, deti, nemohúcich starých rodičov.
No v bežnom živote dávame tieto naše najbližšie osoby na druhú koľaj, prípadne ešte ďalej. Prečo?! Odbíjame deti, že najskôr musíme dorobiť toto alebo tamto. Odsúvame telefonát s rodičmi na ďalší a ďalší deň, veď nič sa nateraz nedeje.
Toľko iných vecí nám v každodennom živote pripadá dôležitejších ako vlastná rodina, až kým sa čosi nestane a neuvedomíme si, ako sme mrhali časom. Ako sme sa mýlili.

2. Šťastná rodina

Najmä muži trávia v práci príliš veľa času, čo s obľubou ospravedlňujú vetou: „Musím sa predsa postarať o rodinu. Zabezpečiť ju, doniesť dostatok peňazí, aby bolo na školné, jedlo, krúžky, splátku hypotéky atď.“
Áno, zabezpečiť rodinu je rozhodne priorita, ale neraz čím má človek viac, tým chce ešte viac. A prestáva vnímať mieru – pritom by už dávno postačilo na bežný život, pohodlný a pokojný bez stresov z nedostatku financií. A mohli by ste zvyšok času venovať rodine, deťom..no namiesto toho sa stále naháňate za peniazmi, zákazkami, pridávate nadčasy, lebo „veď rodina toho zje strašne veľa“!
Výsledok býva niekedy rozpad manželstva, či odcudzené deti, ktorých detstvo a dospievanie vám doslova uniknú pomedzi prsty. Dobrovoľníci z hospicov sa zhodujú, že ľudia pred smrťou neľutujú to, že neboli dlhšie v práci, ale že neboli dlhšie so svojou rodinou a blízkymi…

Prečítajte si tiež
Ako môžu rodičia lepšie porozumieť deťom?

3. Rozprávajte sa!

Spomeňte si na prvé dni, týždne a mesiace zamilovanosti, kedy ste boli najradšej sami. Len vy dvaja a vedeli ste sa donekonečna rozprávať.
Po čase táto potreba ustupuje – vzťah stráca tajomstvá, pribudnú deti, menia sa životné podmienky. Nikdy však nezabúdajte na rozhovory – či už partnerské medzi štyrmi očami, alebo rodinné s deťmi. Prípadne otec so synom, mama s dcérou. Tieto chvíle nesmierne stmeľujú rodinu, zlepšujú vzťahy a podvedome získavame k rodine a najbližším ešte bližší vzťah, čo dokazujú nielen rôzne experimenty, ale aj psychológovia.

Niekdajší generálny tajomník OSN Dag Hammarskjold odporúčal venovať sa druhému naplno, odovzdať sa mu, neuzatvárať sa pred ním. Manželia nech pokojne ujdú na chvíľu od detí, zatvoria sa do spálne a rozprávajú sa. Alebo si osobitne (či spolu) naplánujte malý výlet, turistiku, športovú aktivitu, kde môžete aj rozprávať. Práve takéto hoci aj small talk sú základom pre dôveru, ktorú získajú deti voči rodičom.

4. Víťazstvo, či kompromis?

Všimli ste si, ako často sa dostávate do hraničných situácií, keď treba rozhodnúť, dohodnúť sa, možno sa nevyhnete malej hádke, ale napokon musíte ísť ďalej? A priznajte – koľkokrát ste chceli vyhrať za každú cenu? Získať prevahu? Mať pocit, že ten váš návrh alebo názor je správny a mali by sa ostatní prispôsobiť?

V rodine nikdy nikto nevyhráva. Nie je to súťaž, pomyselné „preťahovanie lanom“. Kto z koho. Rodina musí byť súdržná a víťazstvo jedného je takmer vždy prehrou ďalších. Tí sa cítia ukrivdení, cítia nespravodlivosť.
Musíte si vždy povedať, či naozaj ide o prioritu a dôležitú vec. Ak nie, tak potom – budem mi stáť to „moje víťazstvo“ skutočne za to? Nechoďte proti ostatným členom rodiny, nesnažte sa presadzovať len to svoje, pretože práve takéto malé „vyhraté bitky“ zanechávajú na vzťahoch trhliny. Spočiatku ich nevidíte, nevnímate, no neskôr môžu nadobudnúť oveľa väčšie rozmery a dokonca vedia zboriť dlhé roky budované vzťahy…

Ako to krásne nazval Stephen R.Covey: myslite spôsobom výhra – výhra. Čiže neuvažujte o „ja“, ale „my“, a pokúšajte sa vytvárať dohody založené na výhre všetkých zúčastnených strán.

5. Snažte sa porozumieť

Jedna z najčastejších chýb nielen voči iným ľuďom, ktorých poznáme málo, či vôbec. Ale najmä v rámci rodiny, kde toho o druhých vieme najviac: akoby sme sa nesnažili porozumieť, pochopiť problémy a starosti druhých. Premietame svoje skúsenosti, pocity a motívy na druhého, a posudzujeme ho zo svojho pohľadu. Domnievame sa, predpokladáme a to býva veľmi často jablkom sváru. Spúšťačom hádok, či odcudzenia sa.

Nie je ľahké vcítiť sa do druhého, ak sa nepýtate – preto dávajte otázky. Jemne, nenásilne a nevtieravo. Skúste sa zastaviť, vžiť do úlohy toho druhého a tak sa pozrieť na celú záležitosť. Áno, je to ťažké a občas nám to emócie ani nedovolia. Vybuchneme, mávneme rukou, robíme si žarty, bagatelizujeme. Ale nič sa človek nenaučí za pár minút – aj toto treba skúšať a trénovať.

6. Neurážajte sa

Zamyslite sa – však máte niekoho nablízku, prípadne priamo v najbližšej rodine, kto sa uráža za každú maličkosť? Alebo ste to dokonca aj vy? Ruku na srdce – ako často sa urážate a hneváte za hlúposti?
Práve toto je však živnou pôdou pre nedorozumenia v rodine a nepríjemnú domácu atmosféru. Nič nenarúša rodinu tak ako dlhodobý negativizmus, chmúrne nálady, jemné narážky a urážky. Pri ľuďoch, ktorí sa hnevajú za každú blbosť, potom chodíme ako po špičkách. Obávame sa čokoľvek povedať a radšej sme ticho, aby sme „zbytočne neprovokovali“.
Toto však v rodine nemôže fungovať. A nefunguje. Najmä u najbližších sú popudlivé reakcie zvlášť zraňujúce a hrozivé.

7. Pravidlá a tradície

Pravidlá platia všade a prirodzene aj v rodine. Väčšina z nich je nepísaných, mnohé sú kompromisom medzi členmi rodiny a niektoré musia stanoviť rodičia, keď sú ešte deti malé. Aby mali mantinely a vedeli, čo sa smie a čo nie.
Len čo tieto pravidlá chýbajú alebo sa obchádzajú (či už deťmi alebo rodičmi), je to cesta k anarchii. Samozrejme, toto slovo používame zámerne, možno preexponovane.
Takéto rodinné pravidlá nie sú o sekírovaní, o kontrole toho druhého, či obmedzovaní detí. Práve naopak – prospievajú k pevne stanoveným vzťahom.
Rovnako rodinu posilňujú tradície, pravidelné osobné i rodinné oslavy. Tie dokáže mimoriadne podporovať ducha rodiny, hoci to možno v danej chvíli ani nevnímame.

Všetky články z rubriky RODINA.

„Vždy máte voľbu dávať rodinu na prvé miesto. Uvedomiť si, že je príliš dôležitá, aby mali urážky nad ňou moc,“ vysvetľuje Stephen R.Covey v knihe o návykoch šťastnej rodiny. Nech negativistické správanie nebráni v rozhovoroch medzi vami a nebráni vám tráviť príjemné spoločné chvíle.

Šťastná rodina? 7 tipov a pravidiel