Určite poznáte mnoho hrdinov, ktorí urobili pre tento svet a ľudí mnoho: či už na poli medicíny, vedy alebo prišli s úžasnými vynálezmi, ktoré nám uľahčujú život. Hrdinovia, géniovia, ľudia s veľkým srdcom, ktorí sa obetovali pre ostatných a dosiahli nesmrteľnosť vďaka svojím činom.
Medzi takých rozhodne patrí aj chlapík, o ktorom ste asi nikdy nepočuli a pritom ovplyvnil a ovplyvňuje aj váš život. Volal sa Norman Borlaug, bol to brilantný agronóm, ktorý vykresal iskru poľnohospodárskej revolúcie. Zachránil pred hladom miliardy ľudí, no s výnimkou ľudí zaoberajúcich sa globálnym rozvojom je ostatným jeho meno zväčša neznáme.
Otec Zelenej revolúcie
Toto meno by sme si mali pamätať. Norman Borlaug. „Páči sa mi ten fakt, že jeden z najväčších hrdinov v dejinách mal povolanie – agronóm –, o ktorom väčšina z nás nikdy nepočula,“ tvrdí aj slávny Bill Gates, ktorý mú zložil poklonu vo svojej knihe Ako sa vyhnúť klimatickej katastrofe.
Borlaug sa stal otcom Zelenej revolúcie a nesmrteľným vďaka jednému objavu: vyšľachtil pšenicu s väčšími zrnami a ďalšími vlastnosťami, ktoré viedli k tomu, že na hektári pôdy sa urodilo oveľa viac jedla. Poľnohospodári to nazývajú zvyšovanie výnosov.
Keď Borlaug následne zistil, že pšeničné klasy neunesú väčšie zrná, vyšľachtil odrodu s kratšími klasmi, preto sú jeho odrody známe ako trpasličie pšenice.
Zachránil miliardy životov
Keď sa vo svete rozšírila Borlaugova trpasličia pšenica a ďalší šľachtitelia dosiahli podobné výsledky pri kukurici a ryži, výnosy na väčšine území stúpli trojnásobne. Počet hladujúcich ľudí rýchlo klesal a dnes sa Borlaugovi všeobecne prisudzuje záchrana miliardy životov.
V roku 1970 získal Nobelovu cenu a výsledky jeho práce pociťujeme dodnes: Prakticky všetka dopestovaná pšenica pochádza z ním vyšľachtených odrôd.
Bill Gates tiež dodáva, že ich odvrátenou stránkou je, že na dosiahnutie plného rastového potenciálu potrebujú množstvo hnojív. A ako vieme, hnojivá majú niekoľko nežiaducich vedľajších účinkov.
Populačná bomba
Trošku sa vráťme do minulosti. Americký biológ Paul Ehrlich v roku 1968 napísal knižný bestseller s názvom Populačná bomba, v ktorej vykreslil smutný obraz budúcnosti. Tá veru nemala ďaleko od dystopických obrazov v románoch ako Hry o život.
„Bitka o nakŕmenie celého ľudstva sa skončila,“ napísal Ehrlich. „Bez ohľadu na akékoľvek doteraz spustené záchranné programy budú v sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch stámilióny ľudí zomierať od hladu.“
Ehrlich napísal aj to, že „nie je možné, aby India dokázala do roka 1980 nakŕmiť ďalších dvesto miliónov obyvateľov“.
Nič z toho sa nenaplnilo.
Populácia Indie od vydania Populačnej bomby narástla o osemsto miliónov ľudí – dnes má dvojnásobok obyvateľov ako v roku 1968 –, lenže India produkuje trojnásobok pšenice a ryže než vtedy a jej ekonomika sa zväčšila päťdesiatnásobne. Podobný nárast produktivity zaznamenali poľnohospodári v mnohých ďalších krajinách Ázie a Južnej Ameriky.
Takže napriek rastu globálnej populácie v Indii ani nikde inde neumierajú od hladu stovky miliónov ľudí. Naopak, jedlo je dnes dostupnejšie. Určite je viacero miest, kde je podvýživa vážny problém. No Ehrlichove predpovede o masovom hlade boli mylné. Prečo? Pretože nerátal s ľuďmi ako bol Norman Borlaug.
Budeme potrebovať ešte viac jedla
Populácia sveta dosiahne do roka 2100 okolo desať miliárd obyvateľov a na to, aby sme ich všetkých nakŕmili, budeme potrebovať viac jedla.
Bohatší ľudia totiž nielenže prijímajú viac kalórií, ale najmä jedia viac mäsa a mliečnych výrobkov. A na produkciu mäsa a mliečnych výrobkov treba vypestovať ešte viac jedla.
„Napríklad kura musí skonzumovať dve kalórie zrna, aby sme získali jednu kalóriu hydinového mäsa – to znamená, že kuraťu musíte poskytnúť dvojnásobok kalórií v podobe krmiva, ako z neho získate,“ vysvetľuje Bill Gates vo svojej inšpiratívnej knihe.
Ošípané skonzumujú trojnásobok kalórií, ako vydajú v podobe mäsa. Pri kravách je tento pomer zo všetkých najvyšší: šesť kalórií krmiva na jednu kalóriu hovädzieho mäsa. Inými slovami, čím viac kalórií získavame z mäsa, tým viac rastlín musíme vypestovať, aby sme nakŕmili chovné zvieratá.
Prečítajte si tiež
Poznáte potraviny a jedlo s dobrými vibráciami?
Musíme produkovať oveľa viac potravín, ako produkujeme dnes. Ak ich však budeme produkovať dnešnými metódami, pre klímu to bude znamenať katastrofu. Ak nezlepšíme potravinové výnosy na hektár pasienkov či polí, emisie z dorábania potravín pre desať miliárd obyvateľov sa v porovnaní s dneškom zvýšia o dve tretiny.
No ak vytvoríme silný tlak na výrobu energie z rastlín, nechtiac by sme mohli vyvolať konkurenčný boj o poľnohospodársku pôdu.
Na prekonanie takýchto nástrah budeme v nasledujúcich rokoch potrebovať viacero revolúcií na úrovni objavov Normana Borlauga.
Zdroj: Kniha Ako sa vyhnúť klimatickej katastrofe,
Wikipedia, GetesFoundation.org
Foto: Pixabay.com, Unsplash.com, Britannica.com