Dobre a kvalitne sa vyspať nie je zasa taká jednoduchá záležitosť. Najmä s pribúdajúcim vekom pribúdajú aj rôzne poruchy spánku, ktorým sa len ťažko vyhnete. Mnohí mladší, ale aj zdraví ľudia v strednom veku sa však zbytočne oberajú o kvalitný spánok, čo môže mať veľmi výrazné následky na ich zdravie. Fyzické aj duševné.
Aj Mark Stephens v knihe Joga pro lepší spánek tvrdí, že „zlý spánok môže naozaj výrazne ovplyvňovať prakticky každý aspekt nášho života.” A to si väčšina z nás neuvedomuje. V knihe, ktorú si môžete stiahnuť aj do čítačky, ukazuje jednoduché jógové techniky, ktoré prispievajú k lepšiemu a výdatnejšiemu spánku.
Tím vedcov z University of California v Irvine zistili, že spánková deprivácia sa môže nepríjemne a negatívne pohrať s našou mysľou a zvýšiť riziko vzniku falošných spomienok. Zle odpočinutý mozog nedokáže správne filtrovať prichádzajúce stimuly a ocitáme sa vo väčšom psychickom chaose.
Tu je 11 následkov spánkovej deprivácie, či porúch spánku, s ktorými by ste mali rátať.
Zlý spánok a 11 následkov
Mimochodom, niektorí ľudia si myslia, že cez týždeň môžu hýriť, ponocovať a cez víkend to potom dobehnú. Je to naozaj pravda?
„Takto to nefunguje. Ak sa päť dní v týždni vystavujem chronickej spánkovej deprivácii, nezachránim to neskorším vstávaním cez víkend. Tým si akurát privodzujem tzv. sociálny jet lag, ktorý sa môže prejaviť priberaním na váhe či zníženou výkonnosťou,” vysvetľuje pre portál Univerzity Komenského docent Milan Sedliak z Fakulty telesnej výchovy a športu UK.
Preto je dobré dodržiavať spánkovú hygienu.
1. Celková úmrtnosť
Spánok kratší ako 7 hodín denne alebo útržkovitý spánok zvyšuje úmrtnosť vo všetkých vekových skupinách. Pritom riziko úmrtnosti rastie aj vtedy, ak spíte viac ako deväť hodín, takže s tou dĺžkou to netreba preháňať a nevylihovať v posteli pol dňa.
Tento následok sa najčastejšie spája s hypertenziou a kardiovaskulárnymi ochoreniami, keďže oboje zhoršuje.
2. Alzheimerova choroba
Existujú hodnoverné dôkazy o tom, že nedostatočná kvalita a množstvo spánku sú prepojené so skorším, či intenzívnejším nástupom Alzheimerovej choroby.
„Dostatok spánku v priebehu 30 hodín po naučení sa nových poznatkov má zásadný význam. Niektoré štúdie ukazujú, že krátky spánok v dĺžke 60-90 minút vedie ku rovnakému zlepšeniu v trénovanom správaní ako plnohodnotný osemhodinový spánok za predpokladu, že súčasťou tohto krátkeho prespania je spánok s pomalými vlnami a fázou REM,” vysvetľuje portál Alzheimer.sk.
3. Úzkosť a strach
Zlý spánok má za následok hneď niekoľko psychických porúch. Prejavuje sa napríklad vo zvýšenej reaktivite na negatívne podnety, pociťujeme väčšiu úzkosť, strach a celkové obavy.
4. Postihnutie mozgu a kognitívnych funkcií
Spánkovo deprimovaný mozog – čiže taký, ktorému sa nedostáva dostatok spánku, alebo celkovo kvalitného spánku – prichádza o schopnosť učiť sa nové veci, spracovávať ich a následne využívať v každodennom živote. Ide o najmä zníženie schopnosti aktivovať dlhodobú pamäť sídliacu v hippokampe. Môže sa zhoršiť stav demencie, nie sme schopní spracovávať emócie.
5. Rakovina
Odborníci majú množstvo dôkazov, že spánková deprivácia zvyšuje riziko rozvoja rakoviny a nepriaznivo zasahuje do imunitných funkcií tela, ktoré majú bojovať proti rakovinovým bunkám. Napríklad práca na smeny je silno spojená s rozvojom rakoviny.
Vedci študovali zdravie a gény doktorov na nočných zmenách. Menej ako 7 hodín spánku denne môže trvalo poškodiť DNA a zvýšiť riziko vzniku rakoviny. Spánková deprivácia oslabuje schopnosť DNA opravovať sa a tak môže dôjsť k vzniku genetických ochorení.
6. Kardiovaskulárne problémy
Zlý spánok alebo nedostatok zvyšuje krvný tlak, spôsobuje zvýšené zápaly a aterosklerózu. Tiež negatívne vplýva na srdcový rytmus a zvyšuje riziko srdcového infarktu. Drobné rozdiely sú medzi pohlaviami, vekovo sa to však týka všetkých skupín.
7. Depresie
Medzi spánkovou depriváciou a depresiou je zložitý vzťah. Zatiaľ čo nespavosť a ospalosť počas dňa depresiu prehlbujú, preukázalo sa, že cielená spánková deprivácia pomáha uľaviť od akútnej depresie. Všeobecne však možno povedať, že dobrý spánok prospieva celkovému zdraviu, vrátane nálady.
8. Diabetes a obezita
Možno ste o tom nevedeli, ale samotný zlý spánok je u detí, mladých dospelých aj dospelých spojený so zvýšeným priberaním a obezitou. A s rastúcim naberaním kíl a obezitou podlieha človek zasa vyššiemu riziku rozvinutia diabetu a prediabetu.
9. Imunitný systém
Spánková deprivácia bráni telo v prerozdeľovaniu energie od potrieb bdelosti k regeneračným procesom, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie zdravého imunitného systému. Zlý spánok zjednodušene nabúrava imunitu a dôkazy možno vidieť pri rakovine, HIV/AIDS, ale aj pri obyčajnom prechladnutí, chrípke, či zápale pľúc.
Prečítajte si tiež
Ťažko zaspávate? 20 tipov na dobrý spánok.
10. Výkonnosť a motorické zručnosti
Nekvalitný spánok a narušenie cirkadiálneho rytmu ovplyvňuje našu schopnosť chodiť po schodoch, šoférovať auto, trafiť sa loptou do basketbalového koša alebo navliecť niť do očka ihly. Vidno to najmä u ľudí, ktorí pracujú na smeny, ale aj u športovcov, ktorí cestujú za pretekmi, zápasmi cez časové pásma. Rovnaký vplyv však odborníci zaznamenávajú aj pri deťoch a tínedžeroch.
11. Riskantné správanie
Nedostatočný spánok ovplyvňuje naše správanie, náladovosť, emócie a všeobecne viac riskujeme. Keď sa zle vyspíme, máme sklon horšie sa rozhodovať, ísť do situácií, ktorým by sme sa inak vyhýbali. Môže ísť aj o alkohol, drogy, fajčenie, či jedlo.
Foto: Pixabay.com, Unsplash.com
