Čo s naším telom robia horúčavy? So srdcom, mozgom, pokožkou, či náladou?

LinkedIn

Už keď teploty vonku prekročia tridsiatky, mnohých nás to výrazne ovplyvní – cítime sa malátni, unavení, potíme sa, nedokážeme sa sústrediť. Ak sú navyše tridsiatky niekoľko dní za sebou, prípadne teplota v noci neklesá k 20 stupňom, aby sme sa aspoň trochu ochladili – má to veľký vplyv na náš organizmus. Rýchlejšie sa vyčerpáme, dochádza nám energia, zaťažené je srdce, žalúdok, aj mozog. To všetko môže viesť k rôznym zdravotným problémom, k stresu až agresivite.
Čo teda s naším telom robia horúčavy?

Teploty v strednej Európy sa z roka na rok zvyšujú, budeme mať čoraz menej dažďa a oveľa viac slnečných lúčov, takže musíme si zvykať. Aj preto je dobré vedieť, aký vplyv má na nás príliš vysoká teplota. Na čo si dávať pozor a kto má byť opatrnejší?
Jednoducho, častejšie horúčavy budeme musieť brať ako fakt a musíme sa im naučiť prispôsobovať.

 

Čo s nami robia horúčavy?

Optimálna letná teplota, aby sme si užili pobyt pri vode, je okolo 28 stupňov. Ak vyvíjame aj menšiu fyzickú činnosť, tak by to malo byť ešte o dva stupne menej, aby sme sa neprehriali.
Pri veľkých horúčavách nastupuje veľmi rýchlo celková únava a malátnosť. Aby sa telo neprehrialo, cievy sa totiž roztiahnu a dochádza k vazodilatácii. Ku koži začne prúdiť viac krvi, ktorá sa tak ochladzuje. A aby sa koža neprehriala, začneme sa vo zvýšenej miere potiť. Odparujúca sa voda nám totiž znižuje teplotu.

ikona slnečníkZáťaž srdca

Za roztiahnuté cievy však platíme daň. Konkrétne naše srdce, ktoré zaťažuje väčší prietok krvi. Navonok sa to prejaví tým, že keď je nám horúco, začneme červenať.
Horúčava zvyšuje činnosť srdca, srdcový tep sa zvyšuje z bežných 60 úderov za minútu na hodnotu 90 úderov za minútu. Takže výkon srdca sa zvýši o cca 30%, vo svaloch a pokožke prúdi až o 80% viac krvi ako zvyčajne a to všetko zaťažuje náš kardiovaskulárny systém.

Mimochodom, dehydratácia alebo nižší príjem tekutín v horúčavách je ďalšia rana pre naše srdce. Nedostatok tekutín totiž zvyšuje nápor na už aj tak preťažené srdce, ktoré musí silnejšie pumpovať krv, aby sa dostala k orgánom. Práve kardiaci sú v horúcom lete ohrozenejší, niekedy hrozí dokonca kolaps.

 

ikona slnečníkMozog

Ak si navyše v horúčave nedáte na hlavu žiadnu šiltovku, klobúčik alebo hoci len šatku, trpí váš mozog. Bez preháňania. Slnko totiž povzbudzuje časť stredného mozgu, ktorá je citlivá na svetlo. To napríklad zvyšuje produkciu stresových hormónov.

Normálna spotreba kyslíka je 8 ml za minútu, v horúčavách stúpa na 10 ml za minútu. Čím viac sa v lete potíme, tým viac krvi prúdi do kože, aby sa ochladila…a mozgu tak začína chýbať. Aj preto sú v horúčavách časté mdloby, do ktorých upadajú ľudia práve kvôli tomuto efektu.
V horúčavách tiež horšie spíme, aj menej, čo má negatívny vplyv na mozog.

ako na nás vplývajú horúčavy

 

ikona slnečníkOči

Pri vysokých teplotách trpia aj oči, pretože sa výraznejšie vysušujú. Telo zvyšuje vylučovanie sĺz z 38 mg za hodinu na hodnotu až 50 mg za hodinu. A ako vieme, žiadne iné miesto na našom tele nie je také citlivé na škodlivé UV žiarenie ako práve spojivky a očné šošovky.

 

ikona slnečníkPokožka

Vedeli ste, že máme až tri milióny potných žliaz, a to najmä v lakťovom ohybe, na dlaniach a chodidlách? A tieto potné žľazy vylučujú až sedem litrov potu denne. Vlásočnice, čiže tenké cievky v pokožke, sú roztiahnuté na maximum. Práve nimi v horúčavách krv stúpa nahor, preto máme ružovkastú tvár.
Potenie ovplyvňuje výrazne aj vlhkosť vzduchu počas leta. Ak je vlhkosť vysoká, vzduch nedokáže prijímať ďalšie tekutiny z nášho tela, preto sa pot z pokožky neodparuje. Organizmus sa tak neochladzuje a to je ďalšia záťaž pre naše telo.

 

ikona slnečníkMočový mechúr

V horúčavách sa vylučovanie moču znižuje až o 30%. Bežne je to  pol litra denne. Prejavuje sa tak šetrenie vodou v tele. Pri silnom potení sa spotreba tekutín zvyšuje z 1,5 litra na 2,5 litra. Celkový podiel vody v telesných tkanivách sa mierne znižuje.

 

ikona slnečníkPlný žalúdok

Odporúčania od odborníkov, aby sme v letných horúčavách prijímali len ľahšie jedlo, nie sú zbytočné. Pohyby žalúdočných stien pri trávení sa totiž pri vysokých teplotách spomaľujú asi o 20%, ako to je v chladnejšom období. Žalúdku trvá napríklad až desať hodín, kým spracuje tučnú stravu. Jedlo nám tak dlhšie leží v žalúdku a je nám ťažko.

spánok v horúčaváchPrečítajte si tiež
7 tipov, ako sa vyspať v horúčavách.

 

ikona slnečníkPľúca a prsia

Horúčava znamená záťaž aj pre pľúca. Telo potrebuje viac kyslíka, pretože ide na vyšší výkon. Ak máte slabšie pľúca, rýchlo si to všimnete práve v horúcom období. Naše vdychy sú tiež dlhšie a hlbšie.
Zaujímavosťou sú ženské prsia, ktoré sú v lete oveľa citlivejšie a niektoré ženy môžu až bolieť. Celé telo je totiž viac prekrvené. Prsia mnohých žien pôsobia tiež plnším a pevnejším dojmom.

 

ikona slnečníkNálada

Vysoké teploty výrazne vplývajú aj na našu psychiku a správanie, našu náladu. Časopis Science publikoval štúdiu vedcov z Univerzity v Berkeley. Tí na základe veľmi zložitého zberu  analýzy obrovského množstva dát dospeli k zaujímavému záveru: výkyvy teplôt nad dlhodobý priemer zvyšujú u ľudí agresivitu.
Napríklad pri rozsiahlejších konfliktoch ako je občianska vojna rastie kvôli horúčavám riziko až o 14%. Privysoké teploty škodia aj ľuďom s depresiami.

Foto: Pixabay.com, Unsplash.com


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Avatar