Pred polstoročím bola populačná explózia na vrchole. Ľudia narodení v rokoch 1973 až 1976 sú dnes najpočetnejšou skupinou obyvateľov. Fenomén Husákove deti označuje demografickú vlnu výrazne zvýšenej pôrodnosti v 70. rokoch v bývalom Československu. Dnes sú to čerství 50-tnici, ktorí sú na vrchole síl… no prináša to so sebou aj rôzne problémy.
Mimochodom, názov je odvodený od Gustáva Husáka, prezidenta ČSSR a generálneho tajomníka KSČ, ktorý stál za rodinnou a populačnou politikou tohto obdobia. Označenie Husákove deti však nie je presné. Plán štedrej podpory mladých rodín vznikol už v 60. rokoch minulého storočia.
Ako sa tento fenomén prejavil?
Demografický boom. V dôsledku politiky štátu prudko vzrástol počet narodených detí. Napríklad v roku 1974 sa v Československu narodilo takmer 200 000 detí – čo je historický rekord (na titulnej fotke pôrodnica v pražskej Krči, 1976). Tento nárast sa ukázal neskôr v preplnených škôlkach, školách či problémoch s bývaním.
Štátna podpora rodín. Komunistický režim zaviedol viaceré opatrenia na podporu pôrodnosti, napríklad:
- predĺženie materskej dovolenky (až 3 roky)
- zvýhodnené úvery pre mladé rodiny (tzv. novomanželské pôžičky získalo vtedy až cca 75 percent novomanželov)
- pridelenie bytov mladým párom
- reforma systému prídavkov na deti (výrazná preferencia tretieho a štvrtého dieťaťa)
- zamestnanosť žien a existencia podnikových jaslí a škôlok
Úroková sadzba bola len jedno percento na kúpu bytu alebo 2,5 percenta na jeho zariadenie. Po narodení dieťaťa sa dlh znížil o dvetisíc korún a doba splácania sa predĺžila o rok. Doba splácania bola 10 rokov.
Vplyv na spoločnosť
Fenomén Husákových detí mal aj negatíva, najčastejšie to boli preplnené školské zariadenia, dlhé čakacie doby na škôlky. Títo ľudia dnes tvoria veľkú časť produktívnej populácie, no súčasne je starnutie Husákových detí výzvou pre dôchodkový systém. Len čo táto silná generácia odíde do dôchodku, dôjde k nerovnováhe.
Ako to bolo naozaj?
„Označenie Husákove deti je zavádzajúce z viacerých dôvodov. V záujme politického upokojenia situácie po roku 1968 prijalo vedenie štátu na čele s Gustávom Husákom sociálny program na pomoc rodinám s deťmi. Tento program však bol pripravený už v rokoch 1964 až 1967,“ píše Demografický portál pre obce.
V tých rokoch bol Antonín Novotný generálnym tajomníkom KSČ a prezidentom republiky. V roku 1968 ho však nahradil reformátor Alexander Dubček, nasledovala Pražská jar a augustová okupácia a celá krajina riešila iné veci. A potom prišiel ešte jeden významný moment: v 70. rokoch minulého storočia si začali zakladať rodiny relatívne silné obyvateľstvo zo 40. rokov.
Začali sa realizovať sociálne opatrenia, ktoré sa nestihli v predošlých rokoch a tým dochádzalo k populačnej explózii. Navyše tu bola rastúca normalizácia, uzatvorenie hraníc a ďalšie opatrenia, ktoré mali za následok jedno: ľudia rezignovali na vlastné ambície a väčšiu sebarealizáciu, a sústredili sa na budovanie rodiny.
Prečítajte si tiež
Pozrite sa, ako vyzerala Bratislava kedysi
a dnes na 160 fotografiách.
Činžiaky rástli ako huby po daždi
Investície do bývania mali za následok výraznejší rast panelákových sídlisk, ktoré vtedy tiež zaznamenali boom. V polovici 70. rokov bolo dokončených takmer 100 000 bytov, čo je z dnešného pohľadu neuveriteľné číslo.
Vznikali sídliská v Prahe, Brne, Bratislave, v Košiciach a Prešove, v Žiline, Ostrave, Plzni… Z vidieka sa do miest presťahovali v Československu vtedy milióny ľudí, pričom sídliská boli plánované ako „kompletné jednotky“: s materskými školami, obchodmi, zdravotníckymi zariadeniami, ihriskami. Chýbala však často infraštruktúra, zeleň bola vysadená neskôr.
Išlo o prefabrikované bytové domy z veľkých železobetónových dielcov. Výhodou bola rýchla a lacná výstavba, byt mohol byť hotový za niekoľko dní. Typické boli 5–12 poschodové bloky s rovnakými bytmi (1 až 4 izbové) v štandarde: kuchyňa, kúpeľňa, WC, obývačka, izby, balkón (nie vždy).
Urbanisti však dnes často kritizujú monotónnosť, anonymitu, chýbajúce centrum a komunitné prvky. Všetci mali podobné byty bez ohľadu na sociálne postavenie. Jednoducho z architektonického hľadiska išlo o veľké sklamanie.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, Demografický portál, FB Fotky stará Trnava
SeznamZpravy.cz, Zuzana Humpálová/ČTK, Mladá Fronta, archív TASR
