Mali by sa rodičia hrať s deťmi? Prospeje deťom, keď sa aj nudia?

LinkedIn

Niektorí rodičia vravia – „so mnou sa v detstve nikto nehrával”. Kedysi vyhnali deti von a museli sa zabávať samé. Nájsť si aktivity, dohodnúť sa a hrať sa spoločne.
Dnes akoby sa mnohé deti ani nevedeli zabaviť a potrebujú k tomu aspoň jedného rodiča. Máte aj vy takú skúsenosť? Mamička sedí s dieťaťom na koberci, v tráve, v detskom kútiku v obchodnom dome…a hrajú sa. Ocko behá po detskom ihrisku a zabáva dieťa.
Je to v poriadku? Mali by sa rodičia hrať s deťmi?

 

Ako to bolo kedysi?

Zdá sa, že celá jedna (naša) generácia detí vyrástla tak, že sa hrávali samy. Bez prítomnosti rodičov.
Dnes sa zrejme s deťmi niečo stalo, že sa samy nehrávajú…
Nie, s deťmi sa nič nestalo. Len sa zmenil náš spôsob života, okolnosti, podmienky a príležitosti.
Kedysi rodičia deti pokojne vypúšťali na dvor, nech sa zabavia medzi sebou. Zišli sa tam deti od troch do desať rokov. Starší učili hrať sa mladších. Deti sa ľahšie zoznamovali, ľahšie medzi sebou komunikovali.

Vetou „budeš sa s nami hrať?“ sa zapájal do hry nový účastník. Všetci hľadali možnosť hrať sa spolu. Ten, kto sa ocitol na dvore prvý, si hľadal spoločnosť, vykrikujúc do otvorených okien známeho bytu: „Jožo, poď von!“
Alebo zaklopal na dvere: „Nepôjde Nataša von?“

Spomínate si aj vy na svoje detstvo? Naháňačka, skrývačka, škatule-škatule, vybíjaná, futbal, hokej, pieskovisko…

 

Mali by sa rodičia hrať s deťmi?

Môžu a mali, ak je to potrebné. Áno, mnohí rodičia nemajú čas, vyhovárajú sa, odsúvajú, presúvajú. V prvom rade nesmiete mať výčitky a hra musí byť zábavou. Nie povinnosťou, upozorňuje vedec z Bostonskej univerzity Peter Gray, autor knihy Svoboda učení. Ak to budete robiť nasilu, len aby ste si odbili svoje, uspokojili okolie alebo umlčali svoje svedomie, radšej to ani nerobte.
A nájdite si čas inokedy, ale plnohodnotnejší.
Viacerí detskí psychológovia však tvrdia, že potreba, aby sa rodičia hrali s deťmi je preceňovaná. V minulosti sa rodičia hrávali s deťmi len zriedkavo. Nebolo to zvykom.

majú sa rodičia hrať s deťmi?

 

Tak máme sa hrať s deťmi, či nie?!

Pohrajte sa s deťmi, ale ak je to možné, nechajte priestor deťom, aby sa hrali medzi sebou. Medzi rodičom a dieťaťom je totiž veľký vekový rozdiel a ten môže pri hre prinášať rôzne problémy. Deti majú obvykle inú predstavu o hre ako dospelí.

 „Vo výhodnom postavení sú rodiny s viacerými deťmi,” tvrdí odborníčka na výchovu detí Anna Bykovová, autorka knihy Motivačné aktivity lenivej matky. „V rodine, kde sa narodilo päť detí rok po roku, sa mama nemusí hrať s najmladšími, ak sa deti hrajú medzi sebou. No ak máte len jedno dieťa a ono vonku nemá spoločnosť na hranie, bez vašej účasti v hracej činnosti sa to nijako nezaobíde. Vtedy sa hrajte, je to dôležité.”

Hrajte sa vonku s loptou, skáčte cez gumu, hádžte si lietajúci tanier. Zahrajte si občas spoločenskú hru, karty, prečítajte si knižku. Pozrite si dobrý rodinný film a hovorte o ňom.
Toto sú nesmierne dôležité chvíle, ktoré utužujú puto medzi rodičmi a deťmi.

Ale oveľa viac času prenechajte deťom, aby sa hrali s rovesníkmi.
Môžete dieťaťu zorganizovať spoločnosť na spoločné hranie – predsa len ani vy nemáte vždy čas a máte plno povinností.
Pozvite na prechádzku susedovie deti, alebo ich zavolajte k vám domov na návštevu. Potom vám to vrátia. Deti budú radi, že majú možnosť spoločne sa zahrať. Vy budete radi, že sa vaše dieťa zahrá s inými deťmi, a teda aj vy sa môžete venovať svojej robote.

 

Čo dáva deťom hra s inými deťmi?

Niektorí rodičia namietajú, že sa takto snažia len zbaviť detí, aby sa venovali svojim dospeláckym záležitostiam, namiesto toho, aby sa venovali deťom.
Nie je to však pravda.
Keď sa deti hrajú s deťmi, a nie s dospelými, rozvíjajú sa tým komunikačné schopnosti a emočný intelekt. V spoločnosti seberovných sa deti hrajú emocionálnejšie než s dospelými. Dospelý sa málokedy hráva s dieťaťom ako so seberovným. V hre často ustupuje, nadbieha, súhlasí, potláča vypäté momenty a predchádza tomu, aby u jeho drobca prepukli negatívne emócie. V takýchto podmienkach dieťa nemá priestor na trénovanie obhajoby vlastného stanoviska. A neučí sa ani ustupovať.

vychovajte nerozbitné detiPrečítajte si tiež
Slávka Kubíková: Ako vychovať nerozbitné deti?

 

Deti sa môžu chvíľu nudiť

Nesnažte sa deťom vždy vyplniť každú voľnú chvíľu, aby sa nedajbože nenudili, odporúčajú odborníci. Niekedy je dôležité, aby sa deti nudili – či už súrodenci sami doma, alebo keď sú vaše deti s kamarátmi, spolužiakmi. Občas sa pri hre aj poškriepia, pohádajú, každý sa otočí na svoju stranu. Nezasahujte. Nechajte ich tak.

Deti sa chvíľu takto „nudia“, ale čoskoro sa znova hrajú spolu. Pribúdajúcimi návštevami a stretnutiami sa počet takýchto sporov a hádok medzi nimi zmenší.
Deti sa s pomocou dospelých učia, ako sa dohodnúť, požičať si hračky, ustúpiť, nereagovať tak emocionálne. Výsledkom je, že sa menej urážajú a zlostia.


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Avatar