Má vaše dieťa problémy so zaspávaním? Ako to riešiť?

Zažíva to drvivá väčšina rodičov – ich dieťa nechce ísť spať, naťahuje zaspávanie, prípadne plače, „jeduje sa“, vychádza neustále z detskej izby… Hovorí vám to niečo? Pritom je jedno, či ide o malé bábätko, škôlkára alebo malého školáka, ktorý by už mal ísť spať, aby ráno vstal svieži do školy… ale vám sa nedarí dostať ho do postele v rozumnom čase. Problémy so zaspávaním majú však najmä deti do troch-štyroch rokov. Vtedy sa ešte ťažko vysvetľuje, prečo by už dieťa malo ísť spať (v rodičovskej terminológii – „už si chceme aj my užiť večer“) a

Najskôr sa na chvíľu zastavte a zamyslite sa – čo robíte vy, keď nechcete spať alebo nemôžete zaspať?
Sú dve možnosti: buď naďalej ostávate hore a niečomu sa aktívne venujete, kým vás nezdolá prirodzená únava. Alebo si vytvárate podmienky na zaspávanie.
Na toto myslite aj pri deťoch. Nekričte, nerozčuľujte sa, nevyhrážajte – radšej sa zamyslite nad možnou príčinou a potom reagujte.
Čo dieťaťu bráni zaspať? Ako to môžem zmeniť?

Príliš krátky medzispánkový čas

Čiže čas bdelosti, ktorý predchádza nočnému spánku.
Napríklad dieťa sa zobudilo neskoro po popoludňajšom odpočinku. Vtedy je logické čas nočného spánku trochu posunúť. Určitý denný režim, samozrejme, treba dodržiavať, ale nedržte sa ho fanaticky. Nemá cenu držať v posteli dieťa, ktoré vôbec nechce spať z dôvodov, ktoré sú vám známe. To, že zaspí o hodinu neskôr, nie je zločin. Dôležitejšie je to, aby zaspalo s pôžitkom.

Ťažkosti s prechodom od aktívnej činnosti k spánku

Ak dieťa, ktoré skáče po izbe na lopte, z tej lopty zoberiete a uložíte ho do postele, bude skákať aj tam. Je to takmer to isté, ako vytrhnúť dospelého z dôležitého rokovania a povedať mu: „Spi!“
Samozrejme, že nezaspí. Bude si v hlave premietať argumenty oponentov a prepočítavať následky prerušeného rokovania.

Chápe vetu „Je čas ísť spať“?

Tomu, že je čas ísť spať, rozumie dospelý, ale dieťa nie. Pre dieťa veta „Je čas ísť spať!“ je úplne nečakaná. A niečo nečakané znamená stres: nestihol som to, nedokončil som to.
Poskytnite dieťaťu možnosť dokončiť hru. Vopred ho upozornite, že onedlho treba ísť spať. Učte dieťa ukončovať hru a zahrajte si príbeh spolu s ním: „autíčka sa išli zaparkovať do garáže“, „bábiky sa uložili do postieľky“.
Vopred nasmerujte dieťa z aktívnych hier na pokojné, pretože od pokojných hier sa prechádza na spánok ľahšie.

Premyslite si rituál zaspávania

To znamená zvyčajnú postupnosť úkonov, ktorá dokáže naladiť na spánok. Odstráňte prítomnosť vonkajšieho prvku, ktorý narúša usínanie ako je svetlo či zvuk. „Pokúste sa odstrániť rušivý prvok alebo oslabiť jeho účinok. Tiež musíte vedieť odhadnúť prípadný vnútorný rušivý prvok, ako je neodbytná myšlienka, strach alebo pochybnosti dieťaťa.
Porozprávajte sa s dieťaťom na túto tému. Jednoducho mu položte nejakú otázku a potom pozorne počúvajte. Dieťa samo rozpovie, čo ho trápi,“ radí Anna Bykovová, autorka hitu Samostatné dieťa. Má 20-ročnú odbornú prax, pracovala ako vychovávateľka v materskej škole, učila v škole, prednášala a pracuje ako poradenská psychologička.

Fyzický diskomfort a problémy so zaspávaním

Čiže nový vankúš, ktorý nezvyčajne vysoký. Drsná pyžama, horúčava, dusno.
Východisko je celkom jednoduché – vytvoriť komfortné podmienky.
Je síce pravda, že unavené dieťa je schopné zaspať posediačky medzi dverami oblečené v kabáte či na koberci pri gauči skrútené do klbka na hŕbke kociek lega. Prípadne aj s lyžicou v ruke nad tanierom polievky 🙂

Prečítajte si tiež
Ako zvládať záchvaty detského hnevu podľa Montessori?

Zmena prostredia

Stresová situácia a nové okolnosti vedia nabúrať spánkový režim. Keď treba zaspať na novom mieste, v byte sú ľudia, ktorých dieťa nepozná, alebo ste neukončili zvyčajný rituál uspávania.
Doprajte dieťaťu čas, aby sa adaptovalo, zvyklo si na preň nezvyčajnú situáciu. Nech sa na novom mieste udomácni, oboznámi sa s dovtedy neznámymi ľuďmi, preskúma všetko, čo je preň zaujímavé, presvedčí sa, že nič nehrozí. A potom sa pousilujte dodržať rituál uspávania. Ak nie celý, tak aspoň určité prvky.

Napätie a rozrušenie

Ďalšia prekážka v zaspávaní dieťaťa. Príčin môže byť tisíc a vy ste rodič, ktorý to musí odhadnúť a rozpoznať na svojom dieťati.
Okúpte ho. Urobte mu relaxačnú masáž. Popritom mu môžete niečo šepotať. Pokojná, rytmická, monotónna reč pôsobí upokojujúco. Prečítajte mu rozprávkovú knižku – v tomto článku nájdete niekoľko zaujímavých tipov na detské knižky.

Negatívny postoj k spánku

Ten si deti neraz vytvoria aj „vďaka“ nám, rodičom. Či už sme dlho robili nejaké chyby, mali sme nesprávny prístup – teraz môžu cítiť odpor k zaspávaniu.
A určite to poznáte – aby sa dieťa vyšmyklo z postele, je schopné vymyslieť milión dôvodov. Chce ešte piť, potom zasa cikať, chce sa ešte na čosi opýtať, spomenulo si na konkrétnu hračku ap.
Dieťa tiež môže aktívne sabotovať vašu prosbu ísť spať, alebo môže vami manipulovať. V takomto prípade to zariaďte tak, aby posteľ uňho vyvolávala len kladné emócie. Vymyslite spolu s ním, ako ju skrášliť, spolu vyberte posteľnú bielizeň, najlepšie s obrázkom, ktorý naladí na spánok. Nech je v posteli „ospanlivá“ hračka, ktorej je samej smutno a volá spoločníka, aby sa k nej pridal.

Problémy so zaspávaním majú mnohé deti a rodičia. Nie je to nič nezvyčajné a ojedinelé, tak nereagujte popudlivo a neadekvátne. Dieťa ešte mnohé veci nechápe, aj keď si myslíte, že „už si predsa veľký chlapec“ alebo „vyrástla z teba hotová slečna, tak musíš vedieť ísť spať načas“.
A napokon si uvedomme, že pri dostatočne dlhej dennej aktivite, pri pokojných hrách pred usínaním, pri dodržaní rituálu prechodu na spánok a kladnom vzťahu k miestu, kde sa má spať, dieťa ľahko usína.
Nenúťte ho spať. Vytvorte podmienky na zaspávanie.