Milujeme Tatry a aj keď ste v nich boli niekoľkokrát, stále sa dajú spoznávať, objavovať niečo nové, pozerať sa na nej z iného uhla pohľadu. Napokon, do hôr prichádzame s túžbou po novom poznaní, odpočinku, zážitku. Chceme vidieť, spoznať, prežiť niečo nové, nevšedné a nie každodenné. A domov sa vrátiť s poznaním nových dolín, hrebeňov a štítov.
Ak patríte medzi takýchto ľudí, máme pre vás skvelý tip na knižku, ktorú si zamilujete. Volá sa Tatry z chodníka a je to neoceniteľný sprievodca po Tatrách. Nájdete v nej vyše 20 dolín a štítov. Od Tichej doliny, cez Furkostkú, Batizovskú, Velickú dolinu, ďalej Slavkovský štít, Malú a Veľkú Studenú dolinu až po Bielovodskú dolinu a Zadné Meďodoly.
Tatry z chodníka
Tá kniha je textovo-obrazovou prechádzkou po našom najkrajšom horstve. Zostavil ju Jozef Gurník, pretože chcel návštevníkom Tatier a turistom pomôcť. Nie každý sa vie orientovať v prírode a pracovať s mapou. „Hneď na začiatku som mal predstavu o tom, ako má kniha vyzerať. V prvom rade by tam mala byť fotografia príslušného hrebeňa či doliny s celkovým popisom a názvami, aspoň tých hlavných štítov, ku ktorým by nemali chýbať ani zaujímavé informácie,“ tvrdí Jozef.
My sme vybrali 5 našich obľúbených dolín a miest, ktoré môžete vidieť z turistického chodníka.
1. Tichá dolina
Tichá dolina je najzápadnejšia dolina Vysokých Tatier, oddeľuje ich od Západných Tatier. Súčasne je aj jednou z najdlhších tatranských dolín, meria asi šestnásť kilometrov. Jej ústie sa začína vo výške 950 m pri Podbanskom a jej severný uzáver tvorí hlavný hrebeň Západných a Vysokých Tatier od Kamenistej až po Hladký štít (2 066 m).
Od Kôprovej doliny ju oddeľuje hrebeň Liptovských kôp. Horná časť Tichej doliny nesie pomenovanie Zadná Tichá dolina alebo len Zadná dolina. Všetky úvaly nachádzajúce sa na západ od Tichého potoka, ktorý preteká celou dolinou, už patria k Západným Tatrám.
Z Liptovských kôp spadá do Tichej doliny niekoľko dolín, doliniek a žľabov. Napríklad Krížna dolina, ktorá leží medzi južnými a juhozápadnými ramenami Krížneho, či Kôprovnica, neveľká východná vetva Tichej doliny medzi juhozápadným ramenom Krížneho a juhozápadným ramenom Veľkej kopy.
Špania dolina sa zase nachádza medzi vedľajšími juhozápadnými a severozápadnými ramenami Veľkej kopy. Zo žľabov patrí k najvýraznejším napríklad Magurský žľab medzi ramenami Malej Licierovej Magury.
2. Kôprová dolina
Najkrajšie výhľady na hrebeň Liptovských kôp sú z Kôprovej doliny, rozvetvenej v západnej časti Vysokých Tatier s dĺžkou jedenásť kilometrov. Dnom doliny preteká Kôprovský potok, ktorý sa pri vyústení doliny spája s Tichou vodou a vytvára riečku Belá.
Z východnej strany ústia do Kôprovej doliny Temnosmrečinská dolina, Hlinská dolina a Nefcerská dolina. Temnosmrečinskú a Nefcerskú dolinu delia od hlavnej doliny vysoké prahy, cez ktoré prepadávajú vodopády: Vajanského vodopád z Temnosmrečinskej doliny a Kmeťov vodopád z Nefcerskej doliny.
V uzávere doliny pod Hladkým štítom, medzi bočnými ramenami Tichého vrchu a Kotolnice, leží Kobylia dolinka. V hornej časti Kôprovej doliny sa turistický chodník delí na tri vetvy:
- modrá značka vedie cez Hlinskú dolinu na Vyšné Kôprovské sedlo a ďalej Mengusovskou dolinou na Popradské pleso
- druhá zelená značka smeruje cez Kobyliu dolinku do sedla Závory
- tretia červená značka vedie popri Vajanského vodopáde do Temnosmrečinskej doliny a k Nižnému Temnosmrečinskému plesu.
3. Mengusovská dolina
Mengusovská dolina, jedna z najväčších a najkrajších dolín na južnej strane Vysokých Tatier, je dlhá takmer osem kilometrov. V najsevernejšej jej časti medzi Kôprovským štítom, Čubrinou a Mengusovskými štítmi sa rozprestiera Hincova kotlina.
Ďalšou vysunutou kotlinou Mengusovskej doliny je Kotlina Žabích plies, ktorá tvorí jej hornú severovýchodnú časť. Východnou odnožou Mengusovskej doliny je Zlomisková dolina, v ktorej ú stí leží aj známe a hojne navštevované Popradské pleso.
Jej názov je odvodený z mena niekdajšej materskej obce Mengusovce. Celou Mengusovskou dolinou vedie modro značkovaný chodník, ktorý smeruje k Veľkému Hincovmu plesu, od ktorého možno vystúpiť do Vyšného Kôprovského sedla (2 180 m). Z neho pokračuje červená značka na Kôprovský štít (2 367 m). Vyšné Kôprovské sedlo slúži taktiež aj ako priechod do Hlinskej doliny. Mengusovská dolina je aj častým východiskom výstupu na Rysy.
4. Velická dolina
Velická dolina patrí medzi populárne a často vyhľadávané ciele mnohých návštevníkov Vysokých Tatier. Dolina je šesť kilometrov dlhá a leží pod mohutnými zrazmi najvyššieho vrcholu Vysokých Tatier a aj najvyššieho vrcholu Karpát – Gerlachovského štítu (2 655 m).
Velická dolina má tri časti.
Dolná, zalesnená a málo výrazná časť siaha od úpätia Tatier až do výšky 1 200 m.
Prostredná časť, dole zarastená lesom a vyššie kosodrevinou, zasahuje pod Velické pleso (1 663 m) a turisticky najzaujímavejšia je horná časť doliny. Z východnej časti, bezprostredne nad Tatranskou magistrálou vybieha hrebeň Velických hrbov, ktorý ďalej pokračuje Velickými Granátmi (celý masív Granátových veží, Granátovej lávky a Granátových stien). Hrebeň sa tiahne z Bradavice na juhozápad a oddeľuje Velickú dolinu od Slavkovskej doliny. Od Bradavice (2 476 m) hrebeň pokračuje cez Weszterov štít, Kupolu (2 414 m) a končí sa vrcholom Východnej Vysokej (2 428 m), na ktorý možno vystúpiť z Poľského hrebeňa (2 200 m).
Horný úsek výstupu na Poľský hrebeň je zabezpečený reťazami. Z úbočia Bradavice vybieha do stredu doliny Guľatý kopec.
Gerlachovský štít je od Zadného Gerlachu (2 616 m) oddelený Gerlachovským sedlom. Jeho hrebeň vybieha na juh a končí sa v Kotlovom štíte, kde sa rozdvojuje.
5. Bielovodská dolina
Bielovodská dolina je jedna z najkrajších, najrozsiahlejších a najčlenitejších tatranských dolín (dlhá približne desať kilometrov). Z východnej strany sa k nej postupne pripájajú doliny ako napr. Rozpadliny, Špicmichalová dolina, Litvorový žľab a Rovienky a zo západnej strany Žabia dolina Bielovodská a Ťažká dolina, na ktorú nadväzuje ešte Spádová dolinka. V hornej časti sa nachádzajú ešte Svišťová dolina, Litvorová kotlina a Kačacia dolina.
Bielovodská dolina ponúka aj viacero plies – Malé Rovienkové pleso v Rovienkovej doline, Svišťové plesá v Svišťovej doline, Litvorové a Zamrznuté pleso v Litvorovej kotline. V Kačacej doline nájdeme Zelené Kačacie pleso, Kačacie pliesko a Jelenie pliesko.
Ťažká dolina ponúka Zmrzlé pleso a Ťažké pleso, z ktorého vyteká a cez prah padá sto metrov vysoký Ťažký vodopád. V Žabej Bielovodskej doline ležia dve plesá, a to Vyšné a Nižné Bielovodské pleso.
Foto a zdroj: Dajama/tatry z chodníka, Jozef Gurník