Empatia dnes nie je niečo, čo by bolo celkom bežnou záležitosťou. Na pomyselných tanieroch toho máme neraz priveľa a na empatiu nám už priestor akosi nezostáva. Každý sa však cíti lepšie, keď sa stretne s empatickým prístupom a pochopením.
Máme pre vás niekoľko rád, ako byť empatickejším človekom. Ako sa vcítiť do iných, lepšie ich pochopiť, naladiť sa na ich vlnu. A tak zlepšiť nielen seba, ale aj vzťahy so svojim okolím.
Čo je to vlastne empatia?
V prvom rade by sme si mali povedať, čo to vlastne tá empatia je. Neznamená to totiž len vyjadrenie súcitu, keď sa niekto ocitne v náročnej situácii. Za jednoduchým slovíčkom sa toho ukrýva omnoho viac.
Empatiu ako prvý zadefinoval ešte v roku 1858 nemecký filozof Rudolf Lotze. Ten definoval empatiu ako umenie pochopenia. Portál Psychology Today zas empatiu definuje ako hybnú silu, vďaka ktorej si navzájom pomáhame a správame sa prosociálne, aj keď k tomu nie sme nútení. Tejto hybnej sile však nepodlieha každý. Napríklad jedinec trpiaci psychopatiou nie je schopný empatie.
Dictionary.com zas empatiu definuje ako psychologickú identifikáciu, vďaka ktorej dokážeme precítiť pocity, postoje a myšlienky ľudí okolo nás.
Vďaka čomu môžeme byť empatickí?
Vedci Acharya a Shukla si myslia, že za to vďačíme tzv. zrkadlovým neurónom. Ako informuje článok publikovaný prostredníctvom NCBI, tie sú jedným z najvýznamnejších objavov v oblasti neurovedy za posledné desaťročie. Zrkadlové neuróny nám totiž umožňujú reagovať na to, čo vidíme u iných ľudí. Možno ste aj vy postrehli, že ak sme v milej spoločnosti, neraz zrkadlíme to, ako druhý človek sedí a čo práve robí s rukami. Alebo, ak po chodníku niekto kráča oproti vám, zrazu sa obaja pohnete tým istým smerom v snahe vyhnúť sa jeden druhému. Náš mozog totiž najprv zrkadlí úmysel toho druhého a až potom vyhodnotí situáciu a každý sa uhne do inej strany.
Keď vidíte, ako niekomu lezie po ruke pavúk, pocítite zvláštny pocit na vlastnej koži.
Keď sa zas niekto teší z toho, že jeho obľúbený futbalový tím vyhral zápas, nedá vám to a usmejete sa, aj keď nie ste futbalový fanúšik.
Alebo ste možno aj vy videli na YouTube dôkaz o tom, že smiech je jednoducho nákazlivý. Zrkadlové neuróny nám teda pomáhajú pochopiť čo sa deje a prečo sa niečo deje.
Ako sa teda v empatii zlepšiť?
Teraz, keď už vieme, čo empatia je a ako vzniká, pozrime sa na to, ako sa v nej zlepšiť. Nie je to totiž talent, s ktorým sa každý narodí. Časť empatie je dedičná a časť zas podľa Romana Krznarica, autora kníh o empatii, závisí od toho, ako sme boli vychovávaní. Je to schopnosť, ktorá tvorí akúsi škálu a ktorú môžeme rozvíjať. Napríklad, niektorí ľudia si pred spaním pokojne pozrú televízne noviny plné katastrofických udalostí a potom spia pokojne ako batoľatá. Iní ľudia pohľad na utrpenie iných neznesú vôbec a pred spaním si radšej prečítajú dobrú knižku.
Existuje primálo alebo priveľa empatie?
Okrem nedostatku empatie existuje dokonca aj nadmerná empatia. Vtedy si človek bez racionálneho uváženia berie na plecia utrpenie celého sveta, pričom stráca perspektívu a nezvažuje dlhodobé následky konania. Následkom je hlboké emocionálne vyčerpanie. V rámci kultivácie správnej miery empatie je preto dôležitá schopnosť regulovať svoje emócie. To môžete dosiahnuť napríklad za pomoci meditácie.
V rámci meditácie je dôležité urobiť si čas pre seba, venovať sa vlastným myšlienkam a usporiadať si ich. Meditovať môžete rôznymi spôsobmi. Každý môže mať vlastný spôsob meditácie, pričom ani jeden nie je nesprávny. Podstatné je sústrediť sa, napríklad na vlastné dýchanie. Môžete využiť napríklad tzv. dýchanie do štvorca. Predstavte si pred sebou imaginárny štvorec, pričom jedna strana predstavuje hlboký nádych, ďalšia strana predstavuje zadržanie dychu a ďalšia zas pomalý výdych. Každá z fáz by mala trvať rovnaký čas, napríklad 6 sekúnd.
Ako si empatiu pestovať?
Ďalšou metódou je opakovanie mantry. Tú môžete opakovať nahlas alebo len v myšlienkach. Podstatné je uvedomovať si svoju prítomnosť tu a teraz. Vďaka tomu sa človek naučí vytvoriť si mentálnu bariéru pred neželanými myšlienkami a pocitmi.
Venujte svoju plnú pozornosť
Ak pozeráte film, venujte sa mu v plnej miere a nechajte sa pohltiť. Je to tréning, vďaka ktorému sa budete môcť ľahšie sústrediť a prejaviť empatiu, keď sa budete s niekým rozprávať.
Výskumníčka Sara Konrath napríklad zistila, že empatia je ako sval, mali by sme ju precvičovať každý deň aspoň chvíľku. Ideálne je, ak si každý deň vyčleníte 30 minút svojho času na to, aby ste iných ľudí pozorovali a načúvali im. Pokúste sa hovoriť čo najmenej, len načúvajte a pokúste sa predstaviť si, ako sa ten druhý cíti.
Skúmajte vlastné emócie
Ak chceme pochopiť emócie iných, mali by sme najprv porozumieť svojim vlastným. Mali by ste si preto každý deň nájsť chvíľku na to, aby ste sa o to pokúsili. Sadnite si, urobte si pohodlie a zamyslite sa nad tým, čo práve cítite. Presne zanalyzujte každú emóciu a priraďte jej „nálepku“, pomenovanie. Keď už máte emóciu pomenovanú, pokúste sa ju lokalizovať v tele. Kde presne ju cítite, v hlave, v hrudníku alebo dokonca v bruchu? Každú emóciu môžete cítiť v tele na inom mieste.
Prečítajte si tiež
21 kľúčov, ako byť šťastný a mať lepšie vzťahy.
Otestujte svoj inštinkt
K tomuto cvičeniu budete potrebovať trpezlivého partnera. Keď sa s niekým rozprávate, povedzte mu, aké pocity práve prežívate a opýtajte sa, či prežíva podobné pocity a čo ich vyvoláva. Následne sa pokúste odhadnúť, čo podľa vás daná osoba urobí ďalej, aké bude jej konanie alebo myšlienkový či emocionálny pochod.
Trávte čas spoznávaním nových ľudí
Aj keď sa to možno nezdá, skupinka švajčiarskych vedcov dokázala, že trávenie času spoznávaním nových ľudí skutočne rozvíja empatiu 🙂
Zdroj: EtymOnline, MindWorks, NCBI, Bustle.com,
Dictionary.com, CoVisioning, Psychology Today, PNAS.
Foto: Pixabay.com, Unsplash.com